Čo odhalili lebky astronautov po návrate z vesmíru?

Keď sa 26 astronautov podrobilo detailným MRI vyšetreniam, cieľ bol jasný: zistiť, čo robí dlhý pobyt vo vesmíre s ľudským mozgom. Výsledky ukázali niečo, čo sa opakovalo u každého z nich.

Tím z University of Florida analyzoval snímky mozgu pred a po letoch. Zistilo sa, že v prostredí mikrogravitácie sa mozog doslova posúva v lebke – smerom nahor a dozadu. A čím dlhšie astronaut vo vesmíre zostal, tým výraznejší bol tento efekt.

Štúdia publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences ukázala, že niektoré oblasti sa pri ročných misiách posunuli o viac než dva milimetre. V tesnom priestore lebky je to prekvapivo veľa. Najviac reagovali časti mozgu zodpovedné za pohyb a vnímanie.

Dôvod? Na Zemi gravitácia ťahá tekutiny a orgány nadol. Vo vesmíre tento efekt mizne. Mozog tak v podstate „pláva“. Podobný jav stojí aj za dočasne opuchnutými tvárami astronautov po príchode na orbitu.

Zaujímavé je, že väčšina zmien sa po návrate na Zem postupne upravila. Niektoré posuny však pretrvávali dlhšie, najmä tie smerom dozadu.

Pre agentúry ako NASA sú tieto zistenia kľúčové. Plánované dlhodobé misie – vrátane budúcich lunárnych základní – budú znamenať ešte väčšiu záťaž pre ľudské telo.

Dobrá správa? Štúdia neidentifikovala konkrétne zdravotné riziká. No potvrdila, že vesmír mení ľudský mozog presne merateľným spôsobom. A to je informácia, ktorú nemožno ignorovať, ak chceme zostať mimo Zeme dlhšie než pár týždňov.