Kto postavil pyramídy? Nový výskum mení celú hru

Genetická analýza kostry stará takmer 5 000 rokov ukazuje, že pri stavbe pyramíd nemuseli stáť len Egypťania. Výsledky štúdie v Nature naznačujú, že pôvodní stavitelia mohli pochádzať z dvoch civilizácií naraz.

Kto skutočne postavil egyptské pyramídy? Otázka stará storočia má teraz novú, poriadne zaujímavú odpoveď. Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature prináša genetický dôkaz, ktorý prekvapil aj samotných archeológov: pri stavbe pyramíd nemuseli stáť len Egypťania. Do hry vstupujú aj ľudia z ďalšieho veľkého centra starovekého sveta – Mezopotámie.

Všetko sa začalo pri kostre muža starého približne 4 500–4 900 rokov, objavenej na lokalite Nuwayrat. Telo bolo v perfektne uzavretej nádobe, čo znamená, že DNA bola tak zachovaná, až sa vedcom podarilo získať kompletný genóm. To je samo osebe rarita.

A potom prišiel zlom. Analýza ukázala, že 80 percent jeho genetického pôvodu je severoafrického – teda egyptského typu. Nič prekvapivé. Ale zvyšných 20 % nesie jasné znaky Mezopotámie, regiónu medzi Tigrisom a Eufratom – teda kolískou prvých miest, písma a megalitických architektúr.

Genetici aj archeológovia hovoria to isté: toto je prvý dôkaz, že medzi Egyptom a Mezopotámiou neprebiehal len obchod, ale aj skutočná migrácia. A to presne v období, keď vznikali prvé pyramídy aj prvé mestské štáty v Mezopotámii.

Muž mal podľa kostí pracovať manuálne – pravdepodobne ako hrnčiar alebo murár. Inými slovami: mohol byť jedným z ľudí, ktorí stáli doslova pri základoch prvých monumentov Starého kráľovstva.

Podľa výskumníkov fungoval Níl ako staroveká „diaľnica“ – cez ňu putovali nielen suroviny, ale aj zručnosti, nápady a know-how. A presne tak sa mohli do Egypta dostať ľudia, ktorí mali skúsenosti s veľkými stavbami z Mezopotámie.

Výsledky štúdie už stihli preraziť do diskusií vedcov, médií aj podcastu New Scientist. Jedno je isté: teória o tom, že pyramídy vznikli výhradne izolovane, už jednoducho nedrží.