Fascinujúci objav v Egypte: Socha, aká tu ešte nebola

Socha pochádza z obdobia Starovekého kráľovstva a je vytesaná z vápenca, no tam sa podobnosť s bežnými nálezmi končí. Predstavuje trojčlennú rodinu – muža, ženu a dieťa – ale spôsob, akým je táto trojica zobrazená, pôsobí, akoby niekto pred štyrmi tisícročiami narušil zaužívané pravidlá svojej doby a skúsil si „vymyslieť“ nový umelecký štýl.

Muž, zjavne šľachtic, stojí v silnom postoji s vykročenou ľavou nohou. Má krátku parochňu, na sebe jednoduchý plášť, a jeho telo je vypracované s nečakanou presnosťou – ramená, hruď aj ruky sú modelované až nezvyčajne realisticky. Vedľa neho kľačí žena, pravdepodobne manželka. Je menšia, skromnejšie stvárnená, drží sa mužových nôh a jej veľkosť zodpovedá spoločenským pravidlám doby: čím menšia socha, tým nižšie postavenie. Na tom by nebolo nič zvláštne.

Lenže zvláštnosti práve prichádzajú.

Tretia postava – malé dievča – je do kameňa vytesaná úplne inak, než by archeológovia očakávali. Nie trojrozmerne, ale dvojrozmerne, akoby bola prilepená k telu otca. Jednou rukou sa ho drží, v druhej nesie hus – tradičný dar pre zosnulých v posmrtnom živote. Takéto 2D stvárnenie v kombinácii s ostatnými postavami sa v tejto ére takmer nevyskytuje.

Rodinné sochy boli v Starovekom kráľovstve bežné, mali posvätný význam a symbolizovali večné rodinné puto po smrti. No takto odlišné stvárnenie dieťaťa je pre egyptológov záhadou. Môže ísť o experiment sochára, snahu o vizuálne zdôraznenie rodinnej hierarchie, alebo obyčajnú praktickú voľbu vyplývajúcu z limitov kamenného bloku. Práve táto kombinácia možností však naznačuje, že egyptskí sochári nemuseli byť striktne viazaní pravidlami, ako sa dlho predpokladalo.

Objav otvára nové otázky o tom, ako veľmi si mohli starovekí umelci dovoliť „hrať sa“ so štýlom a významom. A vedci pripúšťajú, že ak existuje jedna takáto nečakaná socha, môže ich byť oveľa viac.