Vedci odkryli tajný svet Pompejí: Hovoria o prelomovom objave

Archeológovia v Pompejach odkryli veľkolepú jedáleň s takmer životnou maľbou zasvätenou Dionýzovi, bohu vína a extázy. Objav naznačuje, že tajomné rituály, ktoré sa dlho spájali najmä so slávnou Villou mystérií, mohli byť v starovekom meste rozšírenejšie, než sa predpokladalo.

V Pompejach našli miestnosť, ktorá musela hostí ohromiť už pri prvom pohľade. Na troch stenách siene žiaria sýtočervené fresky s takmer životnými postavami satyrov, tanečníc a zasvätencov do kultu Dionýza. Archeológovia dnes tento dom nazývajú House of the Thiasus, teda Dom tiasu, podľa sprievodu nasledovníkov boha vína, ktorý maľby zobrazujú. Fresky pochádzajú približne z rokov 40 až 30 pred n. l. a objavené boli pri nových vykopávkach v pompejskej štvrti Regio IX.

Na náleze je zaujímavé najmä to, že mení starý pohľad na Pompeje. Dlhé roky sa za jedinečný príklad takejto monumentálnej dionýzovskej maľby považovala najmä Villa mystérií, objavená ešte v roku 1909. Nová sieň však ukazuje, že podobná obrazová výzdoba zrejme nebola osamelou výnimkou, ale súčasťou širšieho sveta rituálov, hostín a spoločenského prestížu. Podľa odborníkov sú si obe megalografie blízke, no nová verzia pôsobí divokejšie a temnejšie. Objavujú sa v nej aj krvavé lovecké motívy, meče či zvieracie vnútornosti.

Vo videu riaditeľ Archeologického parku Pompeje Gabriel Zuchtriegel vysvetľuje nový objav v Dome tiasu a význam monumentálnych dionýzovských fresiek:

Práve to robí objav takým pútavým. O samotných nočných obradoch Dionýzovho kultu vieme stále málo, pretože išlo o mysterijné rituály, ktorých detaily sa nemali prezrádzať. Písomné pramene sú navyše často zaujaté a opisujú tieto obrady ako nebezpečné alebo nemravné. Maľby z Pompejí tak ponúkajú vzácny pohľad na to, ako si bohatí Rimania predstavovali extázu, zasvätenie a spojenie s božstvom priamo vo svojich domoch.

Aj preto nejde len o peknú výzdobu. Táto miestnosť bola pravdepodobne scénou pre hostiny, pri ktorých sa umenie, víno, náboženstvo a moc miešali do jedného silného zážitku. A práve pod vrstvami popola z erupcie Vezuvu z roku 79 sa zachoval okamih, ktorý dnes archeológom pripomína, že Pompeje stále neprestali vydávať svoje najzvláštnejšie tajomstvá.