Na Mesiaci leží niečo, o čom sa dlho nehovorilo

Na povrchu Mesiaca neležia len stopy astronautov a vedecké prístroje. Už viac než päťdesiat rokov tam zostáva aj niečo nečakane osobné – rodinná fotografia, ktorú tam zanechal astronaut misie Apollo 16. Príbeh za ňou je jedným z najľudskejších momentov vesmírneho výskumu.

Keď sa hovorí o Mesiaci, väčšinou ide o techniku, merania a historické míľniky. Len málokto však vie, že na jeho povrchu dodnes leží zalaminovaná rodinná fotografia. Nejde o experiment ani vedecký objekt, ale o tichú spomienku, ktorú tam v apríli 1972 zanechal astronaut Charles Duke z misie Apollo 16.

Na zadnú stranu fotografie napísal jednoduchý odkaz: „Toto je rodina astronauta Charlesa Dukea z planéty Zem, ktorý 20. apríla 1972 pristál na Mesiaci.“ Fotografiu položil do mesačného prachu bez akejkoľvek ochrany, kde zostala vystavená extrémnym teplotám, žiareniu a vákuu. S najväčšou pravdepodobnosťou dnes už vybledla, no samotná myšlienka pretrvala.

Duke neskôr vysvetlil, že fotografiu zanechal kvôli svojim deťom. Chcel, aby mohli povedať, že „celá rodina bola na Mesiaci“. V prostredí, kde sa rozhodovalo o živote a smrti, išlo o nečakane ľudské gesto.

A nebolo to prehnané. Misia Apollo 16 mala niekoľko kritických momentov. Zlyhanie jedného z motorov takmer zrušilo pristátie a počas pobytu na povrchu sa astronaut John Young pri neuváženom skoku prevrátil na chrbát. Neskôr priznal, že v tej chvíli si naozaj myslel, že zomrie. Ak by sa poškodil batoh alebo skafander, rýchla dekompresia by znamenala okamžitý koniec.

Nakoniec sa nič nestalo. Astronauti sa vrátili domov. No na Mesiaci po nich nezostali len stopy v prachu. Zostala tam aj fotografia, ktorá pripomína, že za veľkými misiami neboli len hrdinovia a technika, ale aj rodičia, strach a túžba niečo zanechať.

Tichá spomienka z planéty Zem tak dodnes leží na povrchu Mesiaca – ako jeden z najosobnejších odkazov ľudstva vo vesmíre.