Rebro tyranosaura ukrývalo 66 miliónov rokov staré stopy ciev

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Rebro tyranosaura Scottyho uchovalo 66 miliónov rokov staré stopy krvných ciev. Zobrazovacie metódy odhaľujú, ako sa jeho telo pokúšalo zahojiť zlomeninu.

Zdroj: AI ilustrácia

Zlomené rebro obrovského predátora zachytilo proces, ktorý smrť prerušila pred 66 miliónmi rokov. Vo fosílii tyranosaura prezývaného Scotty sa zachovala sieť mineralizovaných štruktúr, ktoré výskumníci interpretujú ako pozostatky krvných ciev súvisiacich s hojením zranenia. Nejde o čerstvé tkanivo, ale o jeho skamenený záznam.

Scottyho pozostatky pochádzajú z kanadskej provincie Saskatchewan. Tím Univerzity v Regine skúmal jeho poškodené rebro pomocou intenzívneho röntgenového žiarenia v zariadení Canadian Light Source. Vďaka nemu vytvoril trojrozmerný model vnútorných štruktúr kosti. Chemické analýzy následne pomohli vysvetliť, aké minerály tieto štruktúry tvoria a ako mohli pretrvať taký dlhý čas.

Pri hojení zlomeniny vznikajú nové cievy, ktoré poškodenému miestu zabezpečujú prísun látok potrebných na obnovu. Práve s týmto procesom vedci spájajú rozvetvenú sieť v Scottyho rebre. Analýza odhalila minerály bohaté na železo vrátane pyritu a hematitu, ktoré uchovali podobu dávnych cievnych štruktúr.

Ako nahliadnuť do 66 miliónov rokov starej kosti? Video laboratória Oak Ridge ukazuje, ako výskumníci odhaľujú skamenené stopy ciev v poranenom rebre tyranosaura:

Pôvodná štúdia vyšla v časopise Scientific Reports už 4. júla 2025. Novšia správa laboratória Oak Ridge z 2. septembra 2026 opisuje pokračovanie výskumu pomocou neutrónového zobrazovania. Nejde teda o úplne nový októbrový objav, ale o ďalší krok pri skúmaní mimoriadnej fosílie.

V apríli 2026 výskumníci využili prístroje amerického laboratória na overenie predchádzajúcich zistení a skúmanie vnútorných detailov bez ďalšieho rezania vzoriek. Neutróny reagujú na materiály inak než röntgenové žiarenie, takže sa obe metódy dopĺňajú. Tím tak získava podrobnejší pohľad na štruktúry ukryté v hustej skamenenej kosti.

Podľa výskumníkov sa zlomenina pred Scottyho smrťou nestihla úplne zahojiť. Zachovaniu jemných štruktúr mohlo pomôcť prostredie slaného močiara, ktoré spomalilo rozklad. Samotný nález však neurčuje príčinu smrti dinosaura. Umožňuje predovšetkým skúmať jeho hojenie a porovnávať ho s ďalšími druhmi. Aj dávno uložené múzejné fosílie tak môžu priniesť nové poznatky, keď sa na ne pozrieme vhodnými prístrojmi.