Vedci vypestovali model ľudského embrya. Začal tvoriť základy orgánov

Vedci z Čínskej akadémie vied prvýkrát vytvorili model ľudského embrya, ktorý v laboratóriu začal formovať zárodky srdca, pečene či pľúc. Objav môže urýchliť cestu k pestovaniu orgánov na transplantácie.

Výskumníci z Chinese Academy of Sciences vytvorili takzvané „disc-Gastruloids“ – modely ľudských embryí, ktoré dokázali prejsť kľúčovou etapou známou ako gastrulácia. Práve počas nej vznikajú základné vrstvy buniek, z ktorých sa neskôr vyvinú všetky orgány ľudského tela.

Táto fáza patrí medzi najväčšie záhady modernej embryológie. Medzinárodné pravidlá totiž zakazujú pestovanie ľudských embryí po 14. dni vývoja, čo vedcom dlhodobo bránilo skúmať udalosti odohrávajúce sa medzi 14. a 21. dňom života. Výskumníci preto hľadajú alternatívne modely, ktoré by neporušovali etické limity.

Nový prístup využíva priestorovú biológiu, teda presné usporiadanie buniek tak, aby čo najvernejšie napodobňovali prirodzený vývoj. Výsledok prekvapil aj samotných autorov. Viac než 80 percent vytvorených modelov úspešne zopakovalo procesy pozorované v skutočných ľudských embryách. Objavili sa zárodky nervovej trubice, primitívne črevo a bunky, z ktorých by sa mohli vyvinúť pľúca, pečeň či pankreas. Vedci dokonca pozorovali jednoduchú srdcovú komoru, ktorá sa rytmicky sťahovala.

Hoci nejde o pestovanie plnohodnotných orgánov pripravených na transplantáciu, odborníci hovoria o významnom kroku pre regeneratívnu medicínu. Dlhodobým cieľom je vytvárať takzvané orgánové zárodky vo veľkom meradle a využívať ich na opravu poškodených tkanív alebo jedného dňa aj na výrobu ľudských orgánov v laboratóriách.

Štúdia vyšla v prestížnom vedeckom časopise Cell Press a okamžite vyvolala diskusiu o budúcnosti biotechnológií aj etických hraniciach výskumu ľudského života.