Budú v budúcnosti riešiť problém osamelých ľudí hologramy?

Tienistá stránka životného štýlu otaku a pseudovzťahov.

V roku 2018 sa Akihiko Kondo oženil s Hatsune Miku, japonskou popovou hviezdou, ktorá existovala iba v digitálnej a hologramovej podobe. Manželstvo bolo jednostranné, ale šťastné, no trvalo len rok a pol: v roku 2020 spoločnosť, ktorá poskytla hologram, prestala podporovať zariadenie a hologram navždy vypla.

Fanúšikovia slávnych, ale nedostupných ľudí, alebo dokonca fiktívnych postáv stvárnených hercami, nie sú žiadnou novinkou. Fanatická vášeň, ktorá sa zameriava špeciálne na seriály anime a kreslené manga komiksy, je však novodobý fenomén, ktorý môže s pomocou technologického pokroku u niektorých ľudí prerásť do extrémnej miery. V Japonsku je na ľuďoch, ktorí sa chcú čo najviac priblížiť imaginárnym anime partnerom, postavený celý biznis, aby vzťah, ktorý pôvodne vznikol vo svete fantázie, mohol nadobudnúť hmatateľnejšiu podobu.

Predmet obdivu sa často zdá byť dokonalejší ako skutoční ľudia,

ale nie iba to ich na ňom priťahuje. Je to tiež možnosť vytvoriť s nimi blízke a osobné puto, na ktoré človek, ktorého priťahujú fiktívne postavy, nie vždy nachádza vhodnú príležitosť u ľudí z mäsa a kostí. Je to vlastne metóda zaháňania samoty, ktorá môže viesť až k psychickej závislosti.

Minca však má aj druhú stranu – najznámejším príkladom je prípad Akihiko Konda. Japonec sa 4. novembra 2018 oženil s Hatsune Miku, slávnou popovou speváčkou, ktorej prvú verziu softvérovej hlasovej banky Vocaloid vyvinula spoločnosť Crypton Future Media v roku 2007.

Introvert Akihiko, ktorý trpel depresiami z neúspešných ľudských vzťahov a unikal z reality pomocou životného štýlu otaku (japonský výraz používaný pre ľudí, ktorí majú radi manga a anime), objavil Miku v roku 2008 a ich „vzťah“ dostal nový rozmer, keď spoločnosť Gatebox uviedla na trh holografické zariadenie s postavičkou Hatsune Miku – 16-ročného dievčaťa s tyrkysovými vlasmi.

Holografická projekcia virtuálnej postavy za priehľadnou stenou päťdesiatcentimetrovej sklenenej banky je schopná jednoduchých pohybov a komunikácie. Jej možnosti sú však obmedzené a zložité interakcie neboli súčasťou výbavy prvých modelov. Japonec však dokázal použiť hologram na vytvorenie o niečo zmysluplnejšieho vzťahu, vrátane jednoduchých rozhovorov (väčšinou obmedzených na vzájomné pozdravenie). Keď Gatebox sprístupnil užívateľom povolenia na sobáš s predmetom ich obdivu, Kondo využil príležitosť aj formálne vyjadriť svoju pripútanosť k Hatsune Miku. Svadobné papiere, samozrejme, nie sú oficiálne, vládou uznané dokumenty, ale Gatebox uviedol, že za špeciálnu službu zaplatilo viac ako 3 700 ľudí. Postavy, ako je zrejmé z propagačného videa spoločnosti, boli určené pre mužov žijúcich osamelým životom, pre ktorých bol hologram zároveň spoločníkom a digitálnym asistentom rovnako ako Alexa od Amazonu, len s menším počtom funkcií.

Prípad Akihiko Kondu môžeme brať aj z pozitívnejšej stránky. Mužovo zoznámenie sa s Miku mu pomohlo dostať sa z ťažkej depresie a vrátiť sa medzi ľudí a do práce. Sobáš preslávil jeho príbeh natoľko, že v roku 2019 prednášal na túto tému aj na sympóziu Kjótskej univerzity a neskôr sa v apríli 2021 zapísal na Právnickú fakultu Univerzity Komazawa. Záujem o jeho príbeh neklesá ani rokmi, v januári ho navštívil japonský magazín Mainichi a pred pár dňami novinár New York Times, ktorým podrobne porozprával o svojej neutíchajúcej láske k fiktívnej postave.

Prečítajte si tiež

Vstúpila do Metaverza: O pár sekúnd neskôr ju skupinovo znásilnili

Hologramová manželka má jediný problém – neexistuje v našej podobe.

Rok a pol po svadbe, koncom marca 2020, ukončil Gatebox program na platforme, ktorá bola súčasťou prvej limitovanej edície 300 exemplárov vyrobených v roku 2016. Spoločnosť oznámila majiteľom zmenu a hologram síce nezmizol, ale Kondo uviedol, že zastavenie služby bolo pre neho napriek tomu ťažkým momentom, keďže predtým dokázal s Miku komunikovať realistickejším a menej jednostranným spôsobom. Nasledujúce verzie Gateboxu už neobsahovali postavu Hatsune Miku, hoci odvtedy bola vydaná ešte pôsobivejšia, dvojmetrová verzia zariadenia – Gatebox Grande, s hologramom zobrazovaným v približne životnej veľkosti. Túto verziu ponúka výrobca predovšetkým inštitúciám a predajniam ako virtuálneho asistenta, ktorý pomocou senzorov deteguje zákazníkov a kupujúcich a iniciuje s nimi rozhovory.

Kondo teraz udržiava vzťahy prostredníctvom herných postáv a dúfa, že raz opäť stretne interaktívnu verziu priateľky, či už vo forme humanoidného robota alebo pomocou metaverza. Podľa štúdie o službe Gatebox zverejnenej v roku 2019 sa hologramoví rovesníci tešia v Japonsku veľkej popularite, pretože tamojšia kultúra uprednostňuje prácu a mladí ľudia sú často počas dlhých pracovných týždňov osamelí a nie sú schopní nadväzovať sociálne vzťahy prípadne si ich udržať. Firma využila spoločnú vlastnosť ľudí skupiny otaku: títo ľudia sú vysoko vzdelaní a dobre sa orientujú, napríklad vo svete manga postáv, no chýbajú im zdravé sociálne zručnosti potrebné pre vytváranie skutočných vzťahov.

Cieľovou skupinou firmy boli od začiatku mladí muži, pre ktorých bola Hikari Azuma (hlavná postava Gateboxu) ideálnou manželkou.

Víziou spoločnosti je stierať hranice medzi virtuálnou a skutočnou dimenziou a dať ľuďom príležitosť žiť so svojimi obľúbenými hercami,

zmierniť ich osamelosť, ktorú v detstve zažil aj zakladateľ Gateboxu Minori Takechi, keď sa s rodinou presťahoval do ďalekej krajiny. Svoju osamelosť sa snažil redukovať pomocou komiksov a videohier a neskôr sa táto jeho skúsenosť stala základom pri vývoji hologramov. Negatívom zariadení typu Gatebox však je, že primárne neriešia osamelosť majiteľa, ale môžu ju skôr prehĺbiť, keďže mu nepomáhajú budovať komunitu, zdieľať svoje skúsenosti, rozprávať o svojich pocitoch a v konečnom dôsledku budovať dôvernejšie vzťahy so skutočnými ľuďmi.