Poseidon: Ruský apokalyptický torpédový dron, ktorý by útočil rádioaktívnym cunami

Podľa pôvodných plánov by zbraň dosiahla svoj cieľ sama, bez posádky a prekonala by buď Tichý, alebo Atlantický oceán, aby tam vypustila rádioaktívne cunami do miest na pobreží.

Poseidon mal byť podľa pôvodných plánov jednou z najstrašidelnejších zbraní v histórii ľudstva: torpédo malo prekonávať veľké vzdialenosti bez posádky, pretože je poháňané mini atómovou elektrárňou. Navyše, podľa pôvodných plánov by torpédo malo mať 100-megatonovú termonukleárnu hlavicu – dvojnásobok výbušnej sily slávnej Car bomby.

Ak by takéto zariadenie zasiahlo pobrežie, mesto by zaliala rádioaktívna vlna cunami. Niet sa čo diviť, že ruské médiá spočiatku zariadenie označovali len ako cunami bombu. Objavili sa dokonca špekulácie, že hlavica by mohla obsahovať kobalt. Odvtedy sa zistilo, že ide o prehnané tvrdenia: veľkosť hlavice by mohla byť okolo dvoch megaton, čo je stále dosť nepríjemné, ale na cunami to nestačí. Len pre porovnanie: Dve megatony sa rovnajú dvetisíc kilotonám a atómová bomba zhodená na Hirošimu mala 15 kiloton.

Hoci názov torpéda signalizujúci apokalyptické cunami znie hrozivo, nie je pravda, že ak by bol Poseidon skutočne dokončený, bola by to zbraň, akú svet ešte nevidel - torpédo by automaticky prekonalo oceán a dostalo by sa do pobrežného mesta, kde by spustilo termonukleárnu spúšť. Mimochodom, zariadenie (celým názvom Poseidon 2M39 a pôvodne Status-6) údajne odhalila ruská štátna televízia v roku 2015 omylom. A ruské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že torpédo má za úlohu:

„Zničenie dôležitých hospodárskych objektov v blízkosti pobrežia nepriateľa a spôsobenie obrovských škôd krajine v oblastiach zasiahnutých rozsiahlou rádioaktívnou kontamináciou, ktorá je nevhodná na dlhodobý rozvoj vojenských, ekonomických, obchodných alebo iných aktivít."

O torpéde sa dodnes vie len málo, väčšinou klebety. Isté je, že zariadenie je bez posádky, je schopné samostatne prekonať väčšie vzdialenosti – odborníci tvrdia, že by mohlo prejsť Atlantický oceán alebo Pacifik, je dostatočne rýchle a pláva v hĺbke, kde sa nedá momentálne zachytiť. Okrem toho môže byť torpédo multifunkčné, keďže podľa Rusov sa dá použiť aj proti cieľom na vode, ako sú lietadlové lode a iné prominentné vojenské ciele. Zariadenie však podľa niektorých názorov nemožno považovať za dron v klasickom ponímaní.

Wikimedia

​Slabšou stránkou Poseidonu je, že je účinný len proti cieľom nachádzajúcim sa na pobreží (alebo vo vode), ale keďže v Spojených štátoch existuje niekoľko dôležitých miest ako Los Angeles alebo New York, môže byť odstrašujúca sila zariadenia veľmi výnimočná.

V porovnaní s balistickou raketou je Poseidon výrazne pomalší, no na rozdiel od nej nezastaviteľný. Zariadenie sa totiž pohybuje rýchlosťou 70 uzlov, čiže za reálnych podmienok mu súčasné systémy na zachytávanie torpéd jednoducho nestíhajú a jeho prevádzková hĺbka 1000 metrov je v tomto smere nedostupná. Vďaka jadrovému reaktoru, ktorý funguje ako zdroj energie, je dosah Poseidonu v podstate nekonečný. Inými slovami, skutočným nebezpečenstvom Poseidona je zavedenie úplne novej kategórie zbraní, proti ktorým by bolo potrebné vyvinúť nové obranné systémy (čo by zase znamenalo čas a peniaze).

Nie je však pravda, že by malo 100-megatonovú hlavicu, ani nemá nič spoločné s megatorpédom T-15 z 50. rokov, alebo že by išlo o superkavitačné torpédo ako VA-111 Škval, teda schopné extrémnej rýchlosti až 100 uzlov pod vodou (takéto zariadenia vyžadujú raketový pohonný systém). Naviac nás môže upokojiť, že Poseidon ešte nie je kompletný, nachádza sa v testovacej fáze. V podstate rovnako ako ponorky triedy Belgorod, z ktorých by sa toto zariadenie dalo spustiť.

Hoci sa v súčasnej vojne na Ukrajine ukazuje, že ruský vývoj vyzerá na papieri strašidelne, v skutočnosti sa buď neosvedčí ako aktívny systém tankovej obrany, alebo prakticky neexistuje ako tank T-14 Armata, neznamená to, že takúto hrozbu jadrového úderu netreba brať vážne – zdá sa, že Rusi s nimi majú veľké plány. Rusko stavia 30 takýchto torpéd a plánuje nimi vybaviť 4 ponorky triedy Belgorod, z ktorých dve by slúžili v Atlantickej flotile schopnej zasiahnuť Atlantický oceán a dve ďalšie v Tichomorskej flotile.

Isté je tiež, že samotné zariadenie (aj keď v experimentálnej fáze) existuje: tento rok ho zachytili na satelitných snímkach v Severodvinskej lodenici na rieke Severná Dvina na okraji Bieleho mora. Vývoj torpéda ide s už spomínanou ponorkou K-329 Belgorod, ktorá bola prvou vo svojej triede a bola vypustená v roku 2019 (išlo o dlhú testovaciu fázu a hoci ruské zdroje sú kontroverzné, zdá sa, že nie je úplne dokončená a vracia sa späť do suchého doku). Plavidlá triedy Belgorod schopné maximálnej rýchlosti 32 uzlov môžu byť vybavené šiestimi Poseidonmi.

Čo sa týka budúcnosti – Rusko by chcelo tieto torpéda zaradiť do svojej výzbroje od roku 2027, otázkou je, nakoľko je tento dátum reálny. Vieme len, že zariadenie prešlo 11 testami, ktoré sa týkali autonómnych systémov a najväčším faktorom neistoty je miniatúrny jadrový reaktor, ktorý by bol zdrojom energie pre systém. Hlavnou otázkou pri realizácii Poseidonu teda je, či sa Rusom podarí takýto reaktor postaviť.