Milujete pikantné jedlá, aj keď hrozne pália? Vieme, prečo!

Pikantné jedlá sú v posledných rokoch čoraz viac v móde a mnohí ľudia vyhľadávajú nové pikantné výzvy, aby si mohli občas popáliť ústa.

Sila papriky pochádza zo zlúčeniny nazývanej kapsaicín, ktorá sa meria pomocou pomerne subjektívnej Scovilleho stupnice. Kapsaicín spôsobuje, že naše telo uvoľňuje endorfíny. Ide o tú istú látku, ktorá sa produkuje v hypofýze počas vzrušenia, intenzívnej fyzickej námahy alebo sexu a ktorá spôsobuje euforický stav. Je to druh prirodzenej drogy, ktorú produkuje telo. 

Paul Rozin, profesor na Pensylvánskej univerzite, sa touto problematikou začal zaoberať v 70. rokoch minulého storočia. Snažil sa dokázať, že láska k pikantným jedlám sa dá podmieniť. Pokúšal sa prinútiť potkany jesť pikantné jedlá, ale chudákom zvieratám mohol robiť čokoľvek: kŕmiť ich pikantným jedlom od narodenia, napchávať ich menej pikantnou verziou, spôsobiť im nedostatok vitamínov - ony si vždy vybrali miernejšiu alternatívu. To naznačovalo, že nás ľudí nepriťahuje pikantné jedlo biologicky, ale že sme si naň možno zvykli z nejakého kultúrneho dôvodu.

Rozin potom porovnal chute Mexičanov a Američanov. Aj bez štúdie bolo zrejmé, že tí druhí majú nižšiu toleranciu na pikantné jedlá, ale zaujímavým výsledkom bolo, že obe skupiny dosiahli skóre pod ideálnou úrovňou, tesne pod úrovňou neznesiteľnosti. Rozin dospel k záveru, že to môže mať niečo spoločné so samotnou bolesťou a posúvaním hraníc.

V ľudskom mozgu funguje potešenie a averzia podobným spôsobom. Obe sa opierajú o nervy v mozgovom kmeni, využívajú neuróny produkujúce dopamín a aktivujú podobné oblasti mozgovej kôry. Štruktúra mozgu tiež naznačuje, že oba systémy spolu súvisia, pričom nervové bunky reagujúce na oba typy podnetov sa nachádzajú blízko seba a sú vzájomne prepojené. Ochutnávanie pikantných jedál teda nie je nič iné ako dialóg medzi týmito dvoma systémami, relatívne beztrestný flirt s bolesťou. Je to hraničná oblasť previnilých potešení, podobne ako horské dráhy, horory alebo skoky do studenej vody.

Tieto neškodne masochistické činnosti, podobne ako záľuba v čili, sa zdajú byť jedinečne ľudské.

- uviedol Rozin.

K tejto línii sa priklonil aj tím výskumníkov z Oxfordskej univerzity pod vedením Siri Leknes v roku 2011, ktorý skúmal vzťah medzi pôžitkom a úľavou. Dali 18 dobrovoľníkom príjemnú a bolestivú úlohu, pričom pomocou prístrojov monitorovali ich mozog. Pozorovali, že tieto dva pocity skutočne súvisia: prekrývali sa v oblasti čelnej mozgovej kôry zodpovednej za vnímanie a posudzovanie, ako aj v oblasti, ktorá kontroluje pôžitok. Ich intenzita sa, samozrejme, u jednotlivých jedincov líšila, pričom napríklad pesimistickejšie naladení jedinci vykazovali silnejší účinok úľavy, možno preto, že menej očakávali koniec bolesti.

V štúdii z roku 2014 sa zistilo, že muži, ktorí majú radi pikantnejšie jedlá, mali aj vyššiu hladinu testosterónu. Výskumníci z Univerzity v Grenobli sa 114 mužov opýtali, či majú radi pikantné jedlá, a potom ich nechali, aby si sami ochutili jedlo. Tí, ktorí používali viac pálivej omáčky, mali v tele aj viac mužského hormónu.

Samozrejme, vyvstáva otázka: majú alfa samci naozaj radšej pálivé, alebo konzumácia chilli zvyšuje produkciu testosterónu? Nedá sa vylúčiť ani, že v skutočnosti ide len o kultúrnu súvislosť medzi týmito dvoma javmi, pričom mužnejšie subjekty sa snažia splniť spoločenské očakávanie, že pravý muž by mal mať rád pikantné jedlá.