Magické huby sú evolučný omyl? Vedci si nevedia rady

Nový výskum ukazuje, že halucinogénny psilocybín vznikol v prírode nezávisle dvakrát. Huby ho produkujú úplne odlišnými spôsobmi – a nik nevie prečo.

Psilocybín je látka, ktorá z magických húb robí magické. Halucinácie, skreslené zmysly, búšenie srdca – podobne ako LSD. To všetko z jednej molekuly, ktorej evolučný pôvod je dodnes záhadou.

A teraz je to ešte záhadnejšie: nemeckí a rakúski biológovia zistili, že psilocybín sa nevyvinul len raz, ale najmenej dvakrát – úplne nezávisle. Ako keby príroda povedala „dám tomu ešte jednu šancu, ale inak“.

Huby rodu Psilocybe rastúce na hnoji či rozkladajúcom sa dreve používajú jeden overený enzymatický proces.
Lenže rovnako účinný psilocybín produkujú aj huby rodu Inocybe, ktoré žijú na živých stromoch – a ich biochemický postup je úplne iný.

„Príroda dvakrát vynašla tú istú látku,“ hovorí mikrobiológ Tim Schäfer z Friedrich-Schiller-Universität Jena.

To vedca prekvapilo. Evolúcia si väčšinou cení efektivitu: ak už riešenie existuje, prečo by sa tvorilo znova od nuly?

Zatiaľ čo vedci sú týmto fenoménom zmätení, biotechnológovia sú nadšení. Psilocybín je dnes veľmi ťažké vyrábať v priemyselnom meradle klasickou syntézou. Pritom farmaceutické firmy po ňom túžia – klinické štúdie ukazujú sľubné výsledky pri liečbe depresie, ktorá nereaguje na bežné lieky.

Schäferov tím dokázal, že enzýmy z Inocybe dokážu v laboratóriu produkovať psilocybín priamo v hubách.
To znamená nový biochemický nástroj – teoreticky lacnejší a efektívnejší spôsob výroby.

Huby teda možno nehalucinujú pre zábavu. Evolúcia len schováva svoje dôvody veľmi dobre. A zatiaľ čo sa vedci snažia rozlúsknuť záhadu, farmaceutický svet už pripravuje, ako z nej spraviť liek.