Modrý lotos: Faraónske sérum s účinkom na mozog

Starovekí Egypťania ho uctievali ako posvätnú rastlinu. Modrý lotos bol súčasťou náboženských obradov, pohrebných rituálov a – ako sa ukazuje – aj spôsobom, ako sa dostať do zmeneného stavu vedomia. Dnes sa k tejto rastline vracajú vedci, ktorí zisťujú, že Egypťania vedeli, čo robia. Možno aj viac, než by sme čakali.

Kvet, ktorý sprevádzal smrť aj extázu

Modrý lotos (Nymphaea caerulea) rástol pozdĺž Nílu a bol častým motívom v egyptskom umení. Na freskách sa objavuje v rukách faraónov, kňazov i zosnulých. No nešlo len o estetiku. Tento kvet obsahuje látky podobné opiátom a psychedelikám, ktoré navodzujú eufóriu, relaxáciu a vizuálne halucinácie.

Egypťania ho macerovali vo víne alebo inhalovali výpary – ako súčasť obradov, ktoré mali prepojiť človeka s bohmi alebo pripraviť dušu na posmrtný život.

Moderná veda: Rastlina so skutočným účinkom

Vedci potvrdili, že modrý lotos obsahuje aporfín a nuciferín – látky, ktoré ovplyvňujú dopamínové receptory v mozgu. Výsledok? Pocit uvoľnenia, mierna eufória a v niektorých prípadoch aj zmenené vnímanie reality.

Niektoré laboratóriá v USA a Európe skúmajú extrakty z tejto rastliny ako alternatívu ku konvenčným anxiolytikám či antidepresívam. A niektorí experimentátori ho testujú aj na vlastnú päsť – v legálnej forme ako čaj alebo extrakt.

Staroveký biohacking?

Znie to ako sci-fi, ale modrý lotos mohol byť pre Egypťanov niečo ako dnešné nootropiká – prírodná „látka na vedomie“. Niečo, čo im pomáhalo sústrediť sa, meditovať, alebo prežiť mystický zážitok. A zároveň možno aj liek proti bolesti, stresu či strachu zo smrti.

Ak sa účinky lotosu potvrdia aj v modernej medicíne, môže ísť o jeden z najstarších psychofarmák v dejinách.

Mystika, relax alebo legálna psychedelika?

Dnes je modrý lotos legálne dostupný v niektorých krajinách ako doplnok výživy. Predáva sa vo forme sušených kvetov, tinktúr alebo kadidla. Nie je považovaný za drogu – ale jeho účinky rozhodne nie sú placebo.

Otázka teda znie: Vedeli starí Egypťania viac o našom mozgu, než si myslíme?