DNA testy odhalili, čo naozaj zničilo Napoleonovu armádu

Francúzski vedci skúmali masový hrob z roku 1812 a našli odpoveď, prečo Grande Armée nezničila len zima – ale aj mikroskopickí nepriatelia.

Napoleonova výprava do Ruska v roku 1812 bola katastrofa, aká nemá v dejinách obdobu.
Z armády, ktorá čítala medzi 500 tisíc a 800 tisíc mužmi, sa domov vrátilo len asi 20 tisíc. Zima, hlad, chaos, ale aj choroby — tie zrejme napokon zlomili najväčšieho vojvodcu svojej éry.

Vedci z francúzskeho Pasteurovho inštitútu sa po vyše dvoch storočiach rozhodli zistiť, čo presne vojakov zabilo.
Z masového hrobu objaveného v roku 2001 v Litve odobrali vzorky DNA z kostí a zubov 13 vojakov. Ich výsledky prekvapili:
namiesto očakávaného týfusu objavili dve iné bakteriálne infekcie – paratyfovú horúčku spôsobenú Salmonella enterica a recidivujúcu horúčku spôsobenú Borrelia recurrentis.

Obe prenáša voš šatová.
Neboli samy osebe smrteľné, ale kombinácia vyčerpania, zimy, hladu a epidémií znamenala pre vojakov istú smrť.
„Tieto infekcie mohli dramaticky oslabiť už aj tak vyčerpaných mužov,“ píšu autori štúdie, publikovanej v časopise Current Biology.

Lekári v tom čase síce hovorili o týfuse, no v DNA neboli nájdené stopy po baktérii Rickettsia prowazekii, ktorá ho spôsobuje. To znamená, že diagnóza bola mylná – a pravá príčina úmrtí bola doteraz neznáma.

Masový hrob v Litve obsahuje viac ako 3 000 pozostatkov, takže výsledky nemožno generalizovať. Napriek tomu ide o prvý genetický dôkaz, že Napoleonovu armádu neporazila len ruská zima, ale aj epidémia z vší.

„Na úplné pochopenie rozsahu epidémií budeme musieť analyzovať väčší počet vzoriek,“ uviedol výskumný tím, no dodal, že tieto výsledky už teraz zásadne menia pohľad na zánik Grande Armée.