Napoleón a tajomstvo pyramídy: Čo zažil, nechcel prezradiť

V histórii to nebolo po prvýkrát. Mnohí cielene vyhľadávajú nočnú osamelosť pyramíd.

Staroveké divy sveta

Gízske pyramídy sú jedným zo siedmich divov starovekého sveta. Niet divu, že počas histórie ich znova a znova objavovali mnohé známe osobnosti. Mnohí chceli cez tieto monumentálne stavby pochopiť veľkosť faraónov.

Počas histórie krajinu pyramíd obsadili viacerí slávni vojvodcovia a vládcovia, vrátane Alexandra Veľkého, Júlia Cézara a Napoleona Bonaparta. O všetkých troch sa traduje, že strávili jednu noc zatvorení v Cheopsovej veľkej pyramíde, no o tom, čo zažili, keď túto osamelú noc prečkali v obrovskom objekte, sa píše len málo.

Napoleonov tajomný zážitok

Napoleon, ktorý strávil celú noc vo veľkej pyramíde, údajne ráno vyriekol pamätnú vetu. V 18. storočí Napoleon nielenže prišiel do Egypta s armádou, ale priviedol so sebou aj početnú skupinu vedcov. Tí objavili množstvo pokladov neoceniteľnej vedeckej hodnoty, medzi nimi aj Rosettskú dosku, ktorá navždy zmenila výskum starovekého Egypta, keďže umožnila rozlúštiť hieroglyfy.

Krátko pred odchodom z Egypta, 12. augusta 1799, Napoleon šokoval všetkých svojou požiadavkou. Chcel byť na noc zavretý v Cheopsovej pyramíde, v miestnosti, kde bol kedysi uložený sarkofág veľkého faraóna.

Vedci špekulovali o jeho zámeroch. Niektorí tvrdili, že chcel kráčať v stopách Alexandra Veľkého a Júlia Cézara, zatiaľ čo egyptológ Bob Brier usúdil, že Napoleon hľadal mystické zjavenie či duchovnú premenu.

Tajomná veta, ktorú nikdy nevysvetlil

Ráno Napoleon podľa dobových správ vyšiel z pyramídy bledý a rozrušený. Keď sa ho vojaci a vedci pýtali, čo zažil, odmietol odpovedať. Iba povedal:

„Aj keby som vám to povedal, neverili by ste.“