Rozlúštili Da Vinciho kód: Šokujúce tajomstvo poslednej večere

Nové teórie o Leonardovom majstrovskom diele naznačujú, že skutočný „Da Vinciho kód“ neleží v knihách ani v symboloch templárov, ale priamo v obraze. A jeho odkaz je osobnejší, odvážnejší a omnoho nepolapiteľnejší, než si kedy Dan Brown dokázal predstaviť.

V refektári kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne visí už viac ako päťsto rokov obraz, ktorý nikdy neprestal vyvolávať otázky. Posledná večera – dielo Leonarda da Vinciho, geniálneho maliara, vynálezcu a mysliteľa, je nielen umeleckým skvostom, ale podľa najnovších interpretácií aj zašifrovaným manifestom.

Oficiálna interpretácia hovorí, že postava po Ježišovej pravici je apoštol Ján, „milovaný učeník“. No keď sa na ňu pozrieme bližšie, niečo nesedí. Jemné rysy, dlhé ryšavé vlasy, ladné držanie tela — to všetko viac pripomína ženu než mladého muža.

Podľa viacerých historikov mohol Leonardo zámerne namaľovať Máriu Magdalénu, a nie Jána. Jej prítomnosť po Kristovom boku by symbolizovala rovnováhu medzi mužským a ženským princípom v duchovnosti — niečo, čo by v čase renesancie znamenalo kacírstvo.

Niektorí bádatelia dokonca tvrdia, že jej tvár sa nápadne podobá Mone Lise. A ak mal Leonardo pre niečo slabosť, tak pre symboly a paralely.

Leonardo rozdelil postavy na obraze do skupín po troch, s Ježišom uprostred. Vznikne tak poradie 3-3-1-3-3, ktoré mnohí považujú za odkaz na biblický verš Jeremiáš 3:31-33:

„Veď Pán ťa nezavrhne naveky.“

Leonardo, ktorý čelil obvineniam z rúhania aj homosexuality, mohol týmto číselným kódom vyslať tichý odkaz: Božie odpustenie je univerzálne — nie je výsadou cirkevných autorít.

A nie je to všetko. Ak sa pozorne pozriete na ruku Judáša, všimnete si prevrátenú soľničku – symbol zrady a skazy. Na stole pred ním leží aj vrecúško s 30 striebornými, ktoré odhaľuje jeho úlohu skôr, než sa zrada vôbec stane.

Dokonale prepracovaná kompozícia Poslednej večere teda nie je len zachytením biblickej scény. Je to dramatický príbeh o viere, pochybnostiach a skrytej pravde, ktorú Leonardo vložil do každej línie, gestá aj tieňa.

Už stáročia sa odborníci nezhodujú, čo chcel Da Vinci svojím dielom naozaj povedať. No jedno je isté – tajomstvo bolo vždy priamo pred našimi očami.

Možno teda skutočný Da Vinciho kód nie je o templároch ani o svätom grále, ale o neustálom hľadaní pravdy, ktorú každý z nás číta inak.

Posledná večera už bola aj sfilmovaná: