Vedci riešia Matrix. Realita má zvláštny háčik

Myšlienka, že náš svet môže byť počítačová simulácia, už nie je len sci-fi zápletka z Matrixu, ale vážne diskutovaná hypotéza medzi filozofmi, fyzikmi a technologickými expertmi.

Nemecký CHIP upozornil na slová technologického novinára Loica Hechta, ktorý tvrdí, že v Silicon Valley sa táto predstava neberie len ako filmová fantázia. Podľa neho sa o nej hovorí medzi ľuďmi, ktorí denne vytvárajú virtuálne svety, trénujú umelú inteligenciu a simulujú správanie ľudí. Práve preto sa podľa Hechta pýtajú opačne: ak my vieme budovať čoraz presvedčivejšie digitálne svety, kto zaručí, že nežijeme v jednom z nich?

Moderná verzia tejto myšlienky sa spája najmä s filozofom Nickom Bostromom z Oxfordskej univerzity. Ten v roku 2003 prišiel s úvahou, že ak vyspelá civilizácia raz dokáže vytvárať obrovské množstvo vedomých simulácií, štatisticky by mohlo existovať viac „simulovaných“ myslí než pôvodných biologických. Scientific American pripomína, že táto hypotéza sa dostala aj na debatu v Americkom prírodovednom múzeu v New Yorku, kde ju riešili Neil deGrasse Tyson, Max Tegmark, Lisa Randallová či David Chalmers.

To však neznamená, že vedci majú dôkaz. Práve naopak. Kritici upozorňujú, že problémom je testovateľnosť. Ak by bol celý vesmír simulovaný, aj každý dôkaz proti simulácii by mohol byť súčasťou programu. Niektorí fyzici napriek tomu hľadajú možné „stopy“ v štruktúre priestoru, času alebo v správaní kozmického žiarenia. Zatiaľ však nejde o objav, ale o fascinujúcu hranicu medzi vedou, filozofiou a technológiou.

Najznepokojivejšie na celej hypotéze nie je to, že môže byť pravdivá. Je to skôr fakt, že ju zatiaľ nevieme úplne vyvrátiť.