Dinosaury nezabila len zrážka s asteroidom. Prišlo niečo horšie

Asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov ukončil éru dinosaurov, zrejme spustil celoplanetárnu ohnivú búrku. Nový výskum naznačuje, že práve extrémne tepelné žiarenie a požiare mohli zohrať oveľa väčšiu úlohu, než sa doteraz predpokladalo.

Keď približne pred 66 miliónmi rokov dopadol do oblasti dnešného mexického polostrova Yucatán asteroid Chicxulub, Zem sa zmenila na nepoznanie. Vedci už desaťročia vedia, že náraz spôsobil masové vymieranie, pri ktorom zmizlo asi 75 percent všetkých druhov vrátane nevtáčích dinosaurov. Nová štúdia však naznačuje, že bezprostredné následky mohli byť ešte ničivejšie, než ukazovali doterajšie modely.

Výskumníci vytvorili podrobnú simuláciu toho, čo sa dialo po dopade telesa s priemerom približne 10 kilometrov. Obrovské množstvo hornín a prachu bolo vymrštené vysoko nad atmosféru. Keď sa tento materiál začal vracať späť na Zem, rozžeravil sa na extrémne teploty a vyžaroval intenzívne infračervené teplo smerom k povrchu planéty.

Ako mohol jediný asteroid zmeniť podmienky na celej planéte? Toto animované video zrozumiteľne vysvetľuje priebeh katastrofy od samotného nárazu až po kolaps ekosystémov:

Podľa výpočtov bolo tepelné žiarenie také silné, že mohlo zapáliť vegetáciu prakticky na celej planéte. Následné globálne požiare vytvorili rozsiahle oblaky sadzí a jemného prachu. Tie zároveň fungovali ako tepelná prikrývka – časť tepla zadržali v atmosfére a ešte viac zhoršili podmienky na povrchu.

Tento scenár pomáha vysvetliť, prečo nešlo iba o jediný katastrofický deň. Po počiatočnej vlne extrémneho tepla nasledovali mesiace až roky temnoty spôsobenej prachom a sadzami, ktoré obmedzili prístup slnečného svetla. Fotosyntéza sa prakticky zastavila, potravinové reťazce sa zrútili a ekosystémy sa začali rozpadať. Podobné závery podporujú aj skoršie geologické výskumy, ktoré ukazujú význam prachu, síry a sadzí pri ochladení planéty po dopade.

Nová práca tak nemení základný záver, že dinosaury vyhubil asteroid. Mení však pohľad na mechanizmus katastrofy. Namiesto jedinej ničivej explózie išlo pravdepodobne o sériu navzájom sa zosilňujúcich udalostí – od globálnej ohnivej búrky cez zatemnenie oblohy až po dramatické klimatické zmeny. Práve táto kombinácia mohla rozhodnúť o osude väčšiny života na Zemi.