Jasno
19°
Bratislava
Gertrúda
19.5.2026
Vedci sledovali najrýchlejší ústup ľadovca v modernej histórii
Zdielať na

Vedci sledovali najrýchlejší ústup ľadovca v modernej histórii

Rozlomený antarktický ľadovec Hektoria s kusmi ľadu v tmavom oceáne počas dramatického polárneho svetla.

Zdroj: Freepik.com

Antarktický ľadovec Hektoria sa stiahol tak rýchlo, že vedci hovoria o modernom rekorde a varovaní pre väčšie ľadovce.

Na východnej strane Antarktického polostrova sa odohral kolaps, ktorý prekvapil aj odborníkov z NASA Earth Observatory. Ľadovec Hektoria medzi januárom 2022 a marcom 2023 stratil približne 25 kilometrov svojej dĺžky. Najdramatickejšia časť prišla počas dvoch mesiacov, keď sa jeho čelo stiahlo o viac než 8 kilometrov. Podľa NASA išlo o najrýchlejšiu modernú stratu uzemneného ľadovcového ľadu, akú vedci zaznamenali.

Hektoria nie je najväčší ľadovec Antarktídy. Práve preto je však taký znepokojujúci. Vedci na ňom vidia proces, ktorý by pri väčších ľadovcoch mohol mať oveľa vážnejšie následky. Nešlo len o odlomenie plávajúceho ľadového jazyka. Časť ľadu, ktorá predtým sedela na podloží, sa stratila tiež – a takýto ľad už priamo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí.

Ako môže oceán oslabiť obrovský ľadovec? Toto video od NASA ukazuje mechanizmus, ktorý pomáha vysvetliť, prečo sa zdanlivo stabilný ľad môže náhle zmeniť na varovný signál:

Kľúčom bola zvláštna geografia pod ľadom. Hektoria ležala na pomerne plochej ľadovej planine. Keď ľad stenčil, morská voda sa pri prílive mohla dostať pod neho a miestami ho nadvihnúť. V jednom momente tak veľké časti ľadu prestali pevne držať na dne a začali sa lámať naraz. Tento proces vedci označujú ako buoyancy-driven calving, teda odlamovanie spôsobené vztlakom.

Príbeh sa začal už dávnejšie. V roku 2002 sa rozpadol ľadový šelf Larsen B, ktorý v oblasti pôsobil ako opora pre Hektoriu a susedné ľadovce. Neskôr ich dočasne stabilizoval morský ľad, no v januári 2022 sa aj táto podpora rozpadla. Od tej chvíle sa Hektoria zmenila z relatívne pokojného ľadovca na miesto extrémne rýchleho ústupu.

Vedci teraz sledujú, či podobné riziko nehrozí aj inde. Pomôcť majú satelity ICESat-2, NISAR či SWOT, ktoré dokážu merať pohyb, výšku a zmeny ľadu s veľkou presnosťou. Hektoria už možno svoju najdramatickejšiu fázu prežila. Otázka však zostáva: koľko ďalších ľadovcov čaká na rovnaký spúšťač?

Súvisiace články