228 metrov pod ľadom: Antarktída odhaľuje budúcnosť planéty

Pod kilometrom antarktického ľadu vedci otvorili najdlhší klimatický archív v histórii kontinentu. Vrt hlboký 228 metrov môže zásadne zmeniť predstavy o tom, ako rýchlo sa môže roztopiť Západoantarktický ľadový príkrov – a o koľko by mohli stúpnuť oceány.

Na jednom z najodľahlejších miest planéty sa medzinárodnému tímu podarilo prevŕtať cez viac než kilometer hrubý ľad a z podložia vytiahnuť 228 metrov sedimentov. To môže predstavovať až 23 miliónov rokov histórie klímy – vrstvu po vrstve uloženú geologickú kroniku Zeme.

Sedimenty fungujú ako prírodný archív. Obsahujú mikrofosílie morských organizmov, minerály a chemické signály, ktoré prezrádzajú teplotu oceánov, rozsah ľadu či výšku hladiny morí v čase ich vzniku. Analýza izotopov kyslíka, veľkosti zŕn alebo prítomnosti fotosyntetických rias umožňuje zrekonštruovať obdobia, keď bola Antarktída oveľa teplejšia než dnes.

Vrt vznikol pri okraji Západoantarktického ľadového príkrovu – oblasti, ktorá je dnes považovaná za jednu z najzraniteľnejších voči globálnemu otepleniu. Táto časť kontinentu leží miestami pod úrovňou mora. Ak by sa destabilizovala, mohla by sama zvýšiť hladinu oceánov o niekoľko metrov.

Prvé analýzy naznačujú, že v minulosti tu existovali obdobia bez trvalého ľadu. To znamená, že ľadový príkrov dokázal ustúpiť stovky kilometrov do vnútrozemia. Práve tieto dáta môžu pomôcť spresniť klimatické modely, ktoré dnes ponúkajú veľmi rozdielne scenáre budúceho vývoja.

Nejde len o vedecký rekord. Každý centimeter tohto jadra môže ovplyvniť odhady, o koľko a ako rýchlo budú v tomto storočí stúpať moria. Prvýkrát máme v rukách súvislý archív spod antarktického ľadu. A ten môže rozhodnúť o tom, ako vážne budeme brať varovania o budúcnosti planéty.