Antarktický ľad vydáva poklady staršie než samotná Zem

Antarktída je dnes najväčším náleziskom meteoritov na planéte. Nie preto, že by tam padali častejšie, ale preto, že ľad ich dokáže uchovať a sústreďovať tisíce rokov. Vedci však varujú: čas sa kráti.

Na prvý pohľad pôsobí Antarktída ako prázdna, mŕtva krajina. No práve tento zamrznutý kontinent sa stal najväčším prírodným archívom vesmírnych kameňov na Zemi. Viac než 60 percent všetkých známych meteoritov pochádza práve odtiaľ.

Dôvod je jednoduchý. Tmavý meteorit na bielom ľade vidno na kilometre a extrémne chladné, suché podmienky spomaľujú jeho rozpad. Kým inde na svete kamene rýchlo zvetrávajú, v Antarktíde môžu zostať takmer nezmenené stovky tisíc rokov.

Kľúčovú úlohu však zohráva samotný ľad. Ľadovce sa pohybujú ako pomalé rieky a meteority, ktoré na ne dopadnú, sú postupne unášané. Keď ľad narazí na pohorie a povrch sa začne odparovať či obrusovať vetrom, skaly sa doslova „vytlačia“ späť na povrch. Vznikajú tak zóny, kde je hustota meteoritov až stonásobne vyššia než inde.

Meteorites that originate from different extraterrestrial bodies are an important source of knowledge for planetary science. More than 60% of the meteorites in current collections have been collected from Antarctica and it has been estimated that 300,000–850,000 meteorites pic.twitter.com/azx1FVrA70

— Springer Nature (@SpringerNature) June 17, 2024

Medzi nálezmi dominujú bežné kamenné chondrity, no objavili sa aj kovové meteority či vzácne úlomky z Mesiaca a Marsu. Niektoré z nich obsahujú minerály a prachové zrná staršie než samotná Zem – pozostatky z čias vzniku Slnečnej sústavy.

Vedci však upozorňujú na vážny problém. Otepľovanie spôsobuje topenie povrchového ľadu a zrýchľuje chemické zmeny v meteoritoch. Mnohé vzácne vzorky sa môžu rozpadnúť alebo znovu zmiznúť v ľade skôr, než ich niekto nájde.

Antarktída tak nie je len miestom objavov, ale aj pretekov s časom. Každý stratený meteorit je kus histórie vesmíru, ktorý už nikdy nedostaneme späť.