V Antarktíde zmizol robot: Keď sa vrátil, vedci ostali v šoku

Nikto nečakal, že sa ešte niekedy ozve. Oceánsky robot Argo zmizol v ľadovej pustatine Antarktídy bez signálu, bez kontaktu a bez nádeje na návrat. Keď sa však po viac než dvoch rokoch znovu objavil, priniesol so sebou údaje, ktoré zásadne menia to, čo sme si mysleli o stabilite tohto kontinentu.

Robot bol pôvodne vyslaný pod ľadovce, aby skúmal topenie masívneho ľadovca Totten. Namiesto plánovanej misie však náhle zmizol. Bez satelitného spojenia sa zdalo, že sa navždy stratil pod ľadom. Až neskôr vedci zistili, že Argo nehaváril – vydal sa na neplánovanú, takmer epickú cestu do oblastí, kam sa doteraz nedostal ani človek, ani technika.

Počas dvoch a pol roka prešiel rozsiahle časti východnej Antarktídy. Deväť mesiacov sa pohyboval hlboko pod Denmanovým a Shackletonovým ľadovým šelfom, kde pri každom ponore zaznamenával teplotu vody, jej slanosť a hrúbku ľadu. Práve tieto dáta sa ukázali ako znepokojivé.

Zatiaľ čo Shackletonov ľadový šelf sa zatiaľ javí ako relatívne stabilný, pod Denmanovým ľadovým šelfom Argo odhalil prítomnosť teplej vody. Tá už teraz spôsobuje topenie ľadu zospodu – proces, ktorý môže byť v určitom bode nezvratný. Ide o región, ktorý bol doteraz považovaný za bezpečnejší než rýchlo sa meniaca západná Antarktída.

Práve tu prichádza šok. Údaje osamelého robota naznačujú, že aj východná Antarktída môže byť oveľa zraniteľnejšia, než si vedci mysleli. Ak sa tieto procesy rozbehnú naplno, môžu výrazne prispieť k zvyšovaniu hladiny oceánov po celom svete.

Argo funguje na jednoduchom, no geniálnom princípe – ponorí sa do hĺbky jedného až dvoch kilometrov, zbiera dáta a následne sa vynorí, aby ich odoslal. Paradoxne práve jeho dlhé „zmiznutie“ umožnilo zaznamenať niečo, čo by plánovaná misia nikdy neodhalila.

Putovanie tohto robota sa tak stalo tichým, ale mimoriadne vážnym varovaním. Antarktída možno nie je taká stabilná, ako sme si doteraz nahovárali.