Archeológovia odhalili, prečo boli sochy faraónky zničené

Nový výskum ukazuje, že poškodenie sôch Hatšepsut nemuselo byť prejavom nenávisti jej nástupcu, ale súčasťou rituálnej praxe a opätovného použitia materiálu.

Faraónka Hatšepsut patrí medzi najvýraznejšie postavy starovekého Egypta. Vládla v rokoch 1479 – 1458 pred n. l., najskôr ako regentka za maloletého Thutmoseho III., neskôr ako samostatná panovníčka. Po jej smrti sa však jej sochy našli poškodené, čo viedlo historikov k domnienkam, že išlo o pomstu zo strany jej nástupcu.

Nový výskum archeológa Jun Yi Wonga z Torontskej univerzity však ukazuje odlišný obraz. Na základe doteraz nepublikovaných dokumentov tvrdí, že veľká časť poškodenia bola spôsobená opätovným použitím sôch ako stavebného materiálu.

Podľa Wonga bolo špecifické poškodenie – zlomeniny v oblasti krku, pása a kolien – súčasťou rituálu známeho ako „deaktivácia“ sôch. Tento postup sa používal aj u iných faraónov a cieľom bolo symbolicky neutralizovať silu sochy.

Prečítajte si tiež

Objavením hrobky faraóna sa vyriešila 140-ročná záhada

​„Motivácia Thutmoseho III. bola jemnejšia než číra pomsta,“ vysvetľuje Wong. Sochy Hatšepsut teda neboli ničené výlučne z nenávisti, ale skôr v rámci rituálnej nevyhnutnosti a praktických dôvodov.

Hatšepsut bola výnimočná aj tým, že na mnohých vyobrazeniach prijala mužskú podobu – s falošnou bradou či mužským odevom, aby legitimizovala svoje postavenie. Počas jej vlády Egypt rozkvital, vznikol aj monumentálny chrám v Deir el-Bahri.

Po jej smrti však jej meno upadlo do zabudnutia a bolo vymazané z historických záznamov. Až moderné vykopávky znovu odhalili jej význam.