Z koníčka diagnóza: Hromadenie vecí ako duševná porucha

Niekto zbiera známky či modely áut, iný zase všetko, na čo si spomenie – od starých novín až po polámané stoličky. Kedy sa však zo zberateľstva stáva chorobné hromadenie, ktoré dokáže zničiť život?

Hromadenie starých krámov či zbieranie všetkého možného v nezmyselnom množstve môže byť prejavom duševnej poruchy známej ako hoarding disorder – porucha hromadenia. Ide o stav patriaci do spektra obsedantno-kompulzívnych porúch. Dotyčný má vtieravé myšlienky a silnú úzkosť, ktorú dokáže zmierniť iba tým, že veci nevyhadzuje a ďalej ich zhromažďuje.

Na rozdiel od klasického zberateľstva ide väčšinou o bezcenné haraburdy. Typické je presvedčenie „raz sa to ešte zíde“ a panický strach zo straty vecí. Haraburdy postupne zaplnia celý životný priestor, často aj nerozbalené. Následkom sú problémy v práci, škole, sociálnom živote aj vo voľnom čase.

Špeciálnym prípadom je hromadenie zvierat – napríklad desiatky mačiek, psov či iných zvierat, o ktoré sa majiteľ nedokáže postarať. Tie potom často trpia v otrasných podmienkach.

V digitálnej dobe pribudol aj E-hoarding – obsesívne zhromažďovanie nepotrebných fotiek, súborov a e-mailov v mobiloch a počítačoch, ktoré človek nedokáže vymazať.

Podľa americkej klasifikácie DSM-5 ide o samostatnú poruchu, ktorou trpí asi 1,5 percent populácie. Často má dedičný základ a začína už v puberte, pričom priemerný vek nástupu je 13 rokov.

História pozná extrémne prípady, ako bratia Collyerovci z New Yorku, ktorých našli mŕtvych medzi 140 tonami odpadkov, alebo filmové zobrazenie vášnivého zberača v českej klasike Slavnosti sněženek.