Holandská univerzita ponúka študentom dobrovoľné pohreby

Kapláni Radboudskej univerzity v Holandsku posielajú študentom odkaz s otvoreným hrobom, aby si našli čas pre seba a zamysleli sa nad tým, že život nie je nekonečný. Pre tých, ktorí chcú odpočívať v hrobe, sú k dispozícii prikrývky a vankúše, ale osobné veci a telefóny sú zakázané.

"Očista hrobu - memento mori" je názov iniciatívy, ktorú kapláni Radboudskej univerzity spustili už v roku 2009. Vtedy prvý hrob vykopal John Hacking, študentský kaplán, ktorý povedal, že ľudia už o smrti dostatočne nehovoria, a tak chcel dať starej myšlienke memento mori (latinsky "pamätaj na smrť") nový pohľad. 

Hrob bol pôvodne spustený ako dočasná iniciatíva na univerzite, pričom prvá fáza "projektu" trvala od roku 2009 do roku 2011, počas ktorej si len 39 ľudí vyskúšalo, aké to je ležať zaživa v hrobe. V júni 2019 univerzita na žiadosť študentov hrobku obnovila a vzkriesila ju z mŕtvych. Odvtedy túto možnosť využíva niekoľko študentov týždenne a podľa tajomníka univerzitného kaplána na začiatku akademického roka 2019/2020 poslalo e-mail so žiadosťou o možnosť stráviť čas v hrobke približne 30 študentov a 15 z nich tak aj urobilo.

Otvorený hrob propaguje kaplán plagátmi pre študentov univerzity.

Vice

​Trochu bizarná služba je k dispozícii od pondelka do štvrtka od 10.00 do 17.00 a v piatok do 15.00. Predtým, ako sa však podnikavý študent uloží na odpočinok, musí nechať svoj telefón a osobné veci v skriniach na univerzitnej kaplnke, ktorá mu poskytne podložku alebo deku a vankúš. Po skončení budete mať možnosť porozprávať sa o svojich zážitkoch s univerzitnými kaplánmi.

Pastor John Hacking, hostiteľ tejto myšlienky, uviedol, že jedným zo spôsobov, ako ľudia využívajú hrobku, je spracovanie a prežívanie smútku. Jedným z príkladov bol študent, ktorý v hrobe strávil dve hodiny premýšľaním o priateľovi, ktorý spáchal samovraždu. Iná študentka mala pocit, že nikdy nedokáže poriadne spracovať smrť svojho otca, pretože ju podvedome rozptyľovalo neustále štúdium a práca, pričom si nedopriala čas na smútok. Ležiac v hrobe mala pocit, že sa konečne môže sústrediť na svoje vlastné pocity. Dôležitou súčasťou procesu je, že po čase strávenom v hrobe sa títo študenti obrátili aj na pastorov, aby im porozprávali o svojich pocitoch a zážitkoch z pobytu v hrobe. Ďalšia študentka uviedla, že

čas v hrobe je príležitosťou na únik od zhonu moderného univerzitného života, keďže počas ležania v hrobe nie sú žiadne rušivé vplyvy, takže je čas a priestor na premýšľanie.

Univerzita Radboud v holandskom Nijmegene má 22 tisíc študentov, ktorí môžu okrem otvoreného hrobu využiť aj iné služby, ak im to robí ťažkosti. Patrí medzi ne takzvaná "snooze room", poradenská služba alebo napríklad "cry room" počas skúšok. V holandčine sa to nazýva louteringsgraf. Loutering znamená niečo, čo vám zlepší náladu; do slovenčiny sa dá preložiť aj ako "očista" alebo "katarzia". Podľa jedného študenta ide o očistenie alebo uvoľnenie emocionálneho napätia, preto by sa hrob nemal nazývať očistný hrob, ale skôr katarzný hrob. Človek sa musí zamyslieť nad svojím životom a to má očistný účinok na myseľ, dodal.

Hacking zdôraznil, že účelom hrobu vôbec nie je, aby sa ľudia cítili mŕtvi, ale práve naopak: zážitok v hrobe nám pripomína, aby sme niečo urobili so svojím životom, aby sme čas, ktorý máme, strávili zmysluplne. Podľa farára je celý náš život naplnený prácou, učením sa, sebazdokonaľovaním a sebarealizáciou, ktorá sa nikdy nekončí. Ľudia si myslia, že nikdy nič nie je dosť dobré, že vždy môžeme robiť veci lepšie, viac a rýchlejšie. Aby toho nebolo málo, mnohí ľudia sa na sociálnych sieťach ukazujú len v tom najlepšom svetle, ale o svoje obavy, pochybnosti a neistotu sa s nikým nedelia.