Polojasno
12°
Bratislava
Jaroslava
26.4.2024
Ak chcete žiť dlho, nie je jedno, v ktorú dennú dobu cvičíte
Zdielať na
Life

Ak chcete žiť dlho, nie je jedno, v ktorú dennú dobu cvičíte

Zdroj: Anastase Maragos/Unsplash

Rôzne denné doby majú zmysel, ak sa snažíte bojovať proti kardiovaskulárnym ochoreniam alebo spaľovať viac tuku.

Skutočnosť, že existujú viac a menej ideálne časy dňa na cvičenie, je známa už dlho, ale vďaka analýze biologických procesov, ktoré za tým stoja, teraz vieme, ako zmeny dennej doby súvisia so spôsobom fungovania metabolizmu tukov. Vďaka tomu sa ešte jasnejšie ukázalo, že na efektívne chudnutie, a teda aj na predchádzanie rizikovým ochoreniam súvisiacim s obezitou, ako je napríklad cukrovka, sa oplatí dodržiavať niektoré základné pravidlá, ktoré určuje naše telo.

Bunky pracujú podľa cirkadiánneho rytmu, ktorý sa riadi meniacim sa časom dňa, a to určuje biologické procesy, ktoré prebiehajú v našom tele. Cirkadiánny rytmus sleduje s presnosťou hodiniek zmeny dňa a noci počas 24 hodín dňa a všetky aktivity a zmeny v tele sa od neho odvíjajú: cyklus bdelosti a ospalosti, nástup hladu v určitých intervaloch, kolísanie telesnej teploty a krvného tlaku, to všetko sa odohráva podľa rytmu biologických hodín. Tento prirodzený rytmus často umelo narúšame alebo jednoducho ignorujeme signály nášho tela, aby sme sa prispôsobili hodinám vytvoreným človekom, ale telo môže aj tak optimálne fungovať, ak sa bude riadiť svojimi biologickými hodinami.

Cirkadiánny rytmus okrem iného určuje intenzitu metabolizmu tukov, čo znamená, že účinnosť metabolizmu tukov nie je rovnomerne rozložená počas celého dňa. Účinnosť cvičenia závisí od kombinácie viacerých faktorov vrátane jedla zjedeného pred/po cvičení a úrovne aktivity, ale existuje jeden faktor, ktorý sa zdá byť nemenný a riadi celý proces v pozadí, a to je čas, ktorý telo potrebuje.

Dánski a švédski výskumníci pri pokusoch na myšiach zistili, že rovnaký stupeň fyzickej námahy počas aktívneho a odpočinkového obdobia má rôzne dôsledky na metabolické reakcie súvisiace s tukmi, a to nezávisle od aktuálneho príjmu kalórií. Počas dňa sa u myší, rovnako ako u ľudí, vyskytujú aktívnejšie a menej energické fázy, ktorých načasovanie je biologicky určené a cvičenie počas fázy odpočinku má iný vplyv na gény, ktoré riadia funkcie organizmu, ako cvičenie počas aktívnej fázy.

Niektoré gény, ktoré sa podieľajú na odbúravaní bieleho tukového tkaniva, termogenéze a funkcii mitochondrií, sú zodpovedné za zvýšenie intenzity metabolizmu tukov a tieto gény sa aktivujú počas aktívnej fázy. Vedci sa počas štúdií zamerali predovšetkým na neesterifikované (voľné) mastné kyseliny (NEFA) v sére a zistili, že ich produkcia výrazne stúpa bezprostredne po cvičení v aktívnom období. Nebolo pozorované, že by rovnaký typ a stupeň aktivity počas pokojovej fázy spúšťal tieto gény.

Preložené do ľudskej reči to znamená, že cvičenie v neskorých ranných hodinách je z hľadiska spaľovania tukov účinnejšie ako cvičenie večer.

Vedci merali aj hladiny niektorých hormónov: adrenalínu, noradrenalínu a kortikosteroidov, ale podobné zmeny nezaznamenali.

Dobre zvolený čas cvičenia teda môže pomôcť zrýchliť metabolizmus tukov a chrániť pred chorobami súvisiacimi s obezitou, ale ak je cieľom chrániť srdce, je lepšie začať o niečo neskôr, medzi 11. a 17. hodinou. Ako uvádza denník Washington Post, rozsiahla britská štúdia na 92 139 ľuďoch zistila, že tí, ktorí cvičili v tomto čase, mali menšiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia ako tí, ktorí cvičili pred 11. hodinou a po 17. hodine.

Súvisiace články