Pre TOTO je tak ťažké zhodiť nadbytočné kilogramy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Shutterstock
Obéznym ľuďom zlyhávajú mechanizmy, ktoré ich majú chrániť pred nadmerným príjmom potravy. Mozog "tučka" ignoruje hormón leptín varujúci pred hromadením tukového tkaniva v tele. Vedci teraz odhalili, ako to urobiť, aby mozog otupený obezitou, leptín opäť vnímal.
Obezita dosiahla pandemické proporcie. Na našej planéte žije viac ľudí s nadváhou než ľudí trpiacich hladom. Ľudský organizmus má pritom hneď niekoľko regulačných mechanizmov, ktoré majú držať našu telesnú hmotnosť v normále. K účinným brzdám obmedzujúcim prejedanie sa patrí aj hormón leptín produkovaný tukovým tkanivom.
Keď priberáme, pribúda nám v tele tuk a zároveň stúpa produkcia leptínu. Hormón potom pôsobí na centrá hladu a sýtosti v časti mozgu zvanej hypotalamus a mení ich činnosť. Pod vplyvom leptínu jeme menej a zbavujeme sa telesného tuku. Plná chuť k jedlu sa nám vracia, až keď schudneme a produkcia leptínu klesne.
Obranný efekt hormónu sa názorne prejaví u myší, ktorým génoví inžinieri vyradili z činnosti gén pre tvorbu leptínu. Myši sa prepchávajú a tlstnú, pretože ich mozgové centrá riadiace príjem potravy o hromadení tukového tkaniva nič "netušia".
Kam sa podeli "antény" pre leptín
Obézni ľudia väčšinou netrpia poruchou produkcie leptínu. Naopak. Ich tukové tkanivo ho produkuje naplno, ale hypotalamus je na tento "brzdný" signál "hluchý". V takejto situácii je ťažké schudnúť, pretože u obézneho človeka sa nedostavuje dosť silný pocit sýtosti.
Tučkovia sa tak dostávajú do začarovaného kruhu. Čím viac pribrali, tým menej ich mozog počúva povely hormónu leptínu, tým obtiažnejšie dosahujú pocit sýtosti a tým viac potravy potom konzumujú a tlstnú.
Medzinárodný tím pod vedením Geerta W. Schmidta-Schönbeina z University of California v San Diegu teraz prišiel na podstatu zlyhania signálnej úlohy leptínu pri obezite. Vedci zistili, že v obéznom tele stúpa produkcia enzýmu matrix metaloproteinázy 2 čiže MMP-2.
Tento enzým dokáže štiepiť niektoré bielkovinové molekuly. V hypotalame sa mu to darí s receptormi pre leptín - teda s bielkovinou, ktorá slúži nervovým bunkám ako anténa pre príjem signálu v podobe leptínu.
Mozog je na tom podobne ako divák, ktorému víchor utrhol zo strechy "tanier" satelitnej antény a ktorý chce sledovať televízne programy. Nemá šancu, pretože jeho prijímač nezachytí signál.
Akonáhle vedci prejedajúcim sa obéznym myšiam zablokovali molekulu MMP-2, zvieratá obmedzili príjem potravy a začali chudnúť. A naopak, pokiaľ vedci chudým myšiam vstrekli do mozgu dávku MMP-2, narušil enzým "antény" pre leptín, zvieratá sa začali prejedať a tlstli.
ďalšie experimenty preukázali, že v organizme stúpa produkcia MMP-2 v odozve na nástup zápalových procesov. Pri obezite je práve hypotalamus postihnutý síce miernym, ale vytrvalým zápalom. To je zjavne jedna z príčin, prečo potom v tejto časti mozgu pribúda MMP-2 a prečo signál v podobe molekúl hormónu leptínu nevyvolá patričnú odozvu.
Konečne pilulky na bezprácne schudnutie?
Mnoho popredných odborníkov víta objav Schmid-Schönbeinovho tímu ako zásadný posun v pochopení mechanizmov prispievajúcich k vzniku obezity. Mnohí ale poukazujú na fakt, že regulácia príjmu potravy je veľmi zložitý proces a úplne iste "nevisí na jednom klinčeku" v podobe enzýmu MMP-2.
Oprávnenosť týchto predstáv dokladá ďalšia štúdia publikovaná v časopise Science Advances tímom z Vanderbilt Univeristy, v ktorej je ohlásený objav proteínu slúžiaceho v hypotalame ako regulátor príjmu energie s potravou. Pokiaľ tento proteín funguje správne, nejeme ani málo, ani príliš, držíme si optimálnu telesnú hmotnosť.
Schmid-Schönbein a jeho kolegovia napriek tomu vkladajú do svojho objavu veľké nádeje. Pátrajú po látke, ktorá by dokázala preniknúť do hypotalamu a zablokovala tam enzým MMP-2. Dúfajú, že sa u ľudí dostaví podobný efekt ako u myší a tí začnú po blokáde enzýmu MMP-2 chudnúť.
Prínos lieku, ktorý by pomohol obéznym ľuďom zhodiť nadbytočné kilogramy, by bol značný. Veď len v Spojených štátoch sa odhadujú náklady na liečbu zdravotných komplikácií vyvolaných nadváhou a obezitou na 190 miliárd dolárov ročne.
Samozrejme aj potom bude platiť, že zhadzujúci tučko musí prejsť na zdravší životný štýl - menej a kvalitnejšie jesť a tiež zvýšiť energetický výdaj organizmu primerane intenzívnym pohybom. Zázračná pilulka, ktorá by nám vrátila normálnu hmotnosť bez vlastného pričinenia, ešte veľmi dlho na trhu nebude.