Schoval sa pred stavebnými robotníkmi: Vyliezol na 400 metrov vysoký žeriav a zavesil sa dolu hlavou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: YouTube/Nuisance
Sú ľudia, pre ktorých bežný život nie je dostatočne vzrušujúci, a tak skúšajú rôzne extrémne športy. Niekedy prejdú cez prechod, aj keď svieti červená, inokedy skúšajú jazdu na čierno v autobuse.
Tieto adrenalínové zábavky sú však zanedbateľné v porovnaní so záľubou 21-ročného milovníka voľného lezenia Adama Lockwooda. Vo svojom voľnom čase dobýva tie najvyššie budovy sveta. Independent píše, že v apríli vyliezol na 80-metrový štadión San Siro v Miláne a krátko po ňom aj na sklenenú pyramídu v Louvri.
To mu však nestačilo: vyliezol aj na najvyšší dubajský žeriav, ktorý sa nachádza na mrakodrape Il Primo vo výške 390 metrov.
Aby to urobil, musel sa vyhnúť robotníkom pracujúcim na stavbe. Pri niektorom z nich sa pokúsil použiť arabský prekladač Google Translatora, aby predstieral, že tam pracuje, len si tam niečo zabudol (to mu veľmi nevyšlo, ale robotník ho len odviedol ku schodom a tam ho nechal samého), ale zvyšku sa vyhol tým, že sa zakrádal zo schodiska na schodisko, keď začul niekoho prichádzať.
Pri zdolávaní schodov 77-poschodovej budovy sa občas zastavil, aby sa v emirátskej horúčave schladil trochou vody z vodovodu, no nakoniec sa dostal na vrchol, kde vyliezol aj na žeriav, len aby na ňom visel.
Počas stúpania si všimol, že sa mu na dlane lepí niečo čierne, najprv si myslel, že je to len prach. Až neskôr si uvedomil, že to bola pravdepodobne vazelína. Chvíľ liezol po žeriave, zatiaľ čo sa za ním v pozadí týčil Burdž Chalífa, najvyšší mrakodrap na svete.
"Keď som sledoval tie zábery, myslel som len na to, 'Wow, to je tá najneuveriteľnejšia vec, akú som kedy urobil.' Viem, že to dokážem, ale 99 percent ľudí by to nedokázalo, takže som cítil, že je mojou povinnosťou využiť svoj talent a zároveň si to užiť.“
- povedal.
Vedel, že väčšina robotníkov začína o šiestej ráno, a tak si pár minút predtým zobral modrú prilbu a rukavice (ktoré si položil vedľa stĺpu, keď sa dostal na prízemie), zišiel po schodoch a vyliezol štrbinou medzi bránami. Keď kráčal po ulici, poznamenal, že už to nikdy neurobí.