Takto zistíte, či ste kúpili geneticky modifikované rajčiny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: FreePik
Ak nemáte vlastnú záhradu, ste nútení kupovať paradajky z obchodov alebo na trhu. V dnešnej dobe je veľmi náročné nájsť chemicky neošetrené rajčiny zrejúce v prirodzených podmienkach. Odkedy je trendom bio, viacerí pestovatelia označujú svoju úrodu práve takto. Ktoré rajčiaky ale môžete bez obáv konzumovať?
Geneticky modifikované paradajky sú veľmi odolné, preto sa môžu transportovať do všetkých kútov sveta. Nezhnijú, nepoškodia sa a zachovajú si štruktúru aj farbu. Všimli ste si, že vyzerajú ako z umelej hmoty? S domácimi paradajkami sa nedajú vôbec porovnať a preto ich ľudia veľmi nekupujú. Žiaľ, niektorí sa nazdávajú, že práve tieto paradajky sú tie pravé: červené, bez chuti a s tvrdou šupkou.
Zásobujú nás
Niektoré zahraničné spoločnosti sa špecializovali priamo na to, aby nám podobné paradajky dodávali. Tieto odrody sú veľmi odolné a sú šľachtené tak, aby si zachovali pôvodnú štruktúru minimálne po dobu desiatich dní. Spoznáte ich podľa toho, že majú dokonalú hladkú šupku, nemajú žiadny fľak ani poškodenie a keď ich rozkrojíte, nájdete pod oranžovým povrchom tvrdšiu zelenú vrstvu. Vyzerá to, akoby mala rajčina ešte jeden obal. To umožňuje, že si svoju čerstvosť zachovajú aj štyridsať dní.
Geneticky modifikované rajčiny sú pekné, ale nemajú žiadnu chuť. Ak na chvíľu zavriete oči, je jedno či zahryznete do geneticky modifikovaného jablka alebo paradajky, v ich chuti nie je žiadny rozdiel.
Domáce paradajky
Chutné domáce paradajky rozoznáte podľa toho, že ich šupka je mäkšia, tenšia a keď ich rozrežete sú mäsité a šťavnaté. Ich vôňa hovorí sama za seba. Tradičné rajčiaky majú oveľa slabšiu úrodu ako šľachtené, preto sa netešia veľkej obľube u pestovateľov. Na pôvodných druhoch rajčiakov sa urodia približne štyri kusy paradajok, kým šľachtené fungujú ako malé továrne. To má za následok masívne chemické ošetrovanie, ktoré potom s úrodou konzumujeme.
Pozor na chémiu!
Jedným z najzákernejších herbicídov je „zázračný prípravok“ známy pod názvom 2,4-D (kyselina 2,4-dichlorfenoxyoctová), ktorej používanie je na území Európskej únie zakázané. Napriek tomu ju niektorí pestovatelia stále používajú. Tento stimulant sa zhromažďuje v rastline a vo väčšom množstve je pre ľudský organizmus veľmi nebezpečný.
Pestujte doma
Odborníci sa zhodnú, že najlepšie je konzumovať paradajky vlastné. Ak nemáte záhradu, peknú úrodu si môžete dopestovať aj v kvetináčoch na balkóne. Malé vertikálne záhrady dokážu uspokojiť potreby jednej rodiny.