Multitasking možno nie je mýtus. Mozog sa vie preprogramovať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Vedci z Georgetown University zistili, že ľudský mozog sa pri dlhodobom tréningu doslova prestavuje. Objav naznačuje, že skutočný multitasking nemusí byť len ilúziou, ako sa doteraz predpokladalo.
Dlhé roky sa tvrdilo, že ľudia v skutočnosti nedokážu robiť dve náročné veci naraz. Mozog vraj iba veľmi rýchlo prepína pozornosť medzi jednotlivými úlohami, čím vytvára ilúziu multitaskingu. Nový výskum z Georgetown University Medical Center však naznačuje, že realita môže byť oveľa zaujímavejšia.
Vedci sledovali desiatky dobrovoľníkov, ktorí počas piatich až desiatich týždňov absolvovali viac ako 30-tisíc tréningových úloh. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) a EEG následne porovnali aktivitu ich mozgu pred tréningom aj po jeho skončení.
Na začiatku sa pri riešení úloh aktivovala najmä prefrontálna kôra. Práve tá je zodpovedná za plánovanie, rozhodovanie a vedomé premýšľanie. Jej kapacita je však obmedzená, preto sa doteraz považovala za hlavnú prekážku skutočného multitaskingu.
Po týždňoch intenzívneho tréningu sa však stalo niečo nečakané. Spracovanie naučenej úlohy sa presunulo do spánkového laloka, ktorý sa špecializuje na rozpoznávanie objektov a prácu s pamäťou. Vďaka tomu už mozog nemusel zapájať „riadiace centrum“ pri každom rozhodnutí.
Výsledok bol prekvapivý. Čím viac bola naučená činnosť presunutá do novej neurónovej siete, tým lepšie účastníci zvládali vykonávať ďalšiu úlohu súčasne. Podľa autorov výskumu ide o prvý presvedčivý dôkaz, že mozog dokáže vytvoriť oddelené neurónové okruhy, ktoré umožňujú skutočný multitasking.
Objav môže mať význam aj mimo laboratória. Lepšie vysvetľuje, prečo skúsení vodiči dokážu viesť rozhovor počas jazdy alebo prečo rádiológ po rokoch praxe rozpozná podozrivé nálezy takmer automaticky. Zároveň môže pomôcť pri výskume návykov, závislostí či vývoji umelej inteligencie, ktorá sa zatiaľ nedokáže učiť novým schopnostiam bez toho, aby zabúdala tie staré.
Výskumníci teraz chcú zistiť, ktoré činnosti je možné týmto spôsobom automatizovať a kde už naráža ľudský mozog na svoje prirodzené limity.