Mozog ako britva aj po osemdesiatke? Vedci našli dôvod

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Americkí vedci analyzovali dáta od 18 000 ľudí a našli genetickú stopu, ktorá môže vysvetľovať, prečo niektorí osemdesiatnici myslia ostro ako päťdesiatnici. Ide o variant génu, ktorý znižuje riziko Alzheimerovej choroby.

Zdroj: Freepik.com

Myslíme si, že starnutie rovná sa zabúdanie. Že pamäť ide dole kopcom a mozog sa postupne „spomaľuje“. Lenže existuje skupina ľudí, ktorí túto rovnicu rozbíjajú. Hovoria im super-ageri – osemdesiatnici s pamäťou a mentálnou výkonnosťou porovnateľnou s ľuďmi o dve až tri dekády mladšími.

Tím z Vanderbilt University Medical Center sa pozrel na osem veľkých štúdií starnutia (spolu 18 000 účastníkov) a hľadal odpoveď, prečo sú niektorí seniori mentálne „nezničiteľní“. Deväť percent z nich – 1 623 ľudí vo veku 80+ bez známok demencie – dosahovalo v pamäťových testoch lepšie výsledky než bežní dospelí vo veku 50 až 64 rokov.

Kľúč sa ukázal v géne APOE (apolipoproteín E). Jeho variant APOE-ε4 zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby, zatiaľ čo APOE-ε2 pôsobí ochranným efektom. U super-agerov bola pravdepodobnosť nosičstva rizikového variantu ε4 o 68 % nižšia než u rovesníkov s Alzheimerom – a o 19 % nižšia než u kognitívne zdravých rovesníkov s bežným starnutím.

Vedci hovoria jasne: nejde len o „šťastie“, ale o merateľný genetický rozdiel. To však neznamená, že gény sú osud. Fyzická aktivita, kvalitný spánok, sociálne väzby a strava bez chronického zápalu dokážu riziko výrazne ovplyvniť – dokonca aj u nositeľov ε4.

Inými slovami: niektorí sa s ostrým mozgom narodia. Iní si ho môžu vybojovať životným štýlom.