Alkohol a mladí: Trvalé poškodenie mozgu už v tínedžerskom veku

Oveľa desivejšie následky opitosti mladých než len opica.

Dobrý víkendový večierok si mnohí nedokážu predstaviť bez niekoľkých pohárov alkoholu. Stále mladší ľudia siahajú po tomto legálnom narkotiku, ktoré, hoci len príležitostne, môže zanechať dlhodobé stopy na štruktúre a fungovaní mozgu.

V západnej kultúre sa alkohol považuje za prijateľnú drogu, a napriek jeho dobre známym zdravotným rizikám je neoddeliteľnou súčasťou osláv či spoločenských podujatí. Tento postoj preberajú aj mladí, často už v ranom veku. V rôznych európskych krajinách už alkohol ochutnala tretina detí mladších ako 13 rokov.

Ešte alarmujúcejšie je, že 34 percent európskych tínedžerov vo veku 15–16 rokov zažilo za posledný mesiac silnú opitosť. Tento tzv. neviazaný spôsob pitia je najčastejším medzi mladými, no jeho následky presahujú nepríjemnú opicu. Alkohol totiž dlhodobo ovplyvňuje nervový a imunitný systém, vyvoláva zápalové procesy a poškodzuje vyvíjajúci sa mozog.

Mozog je najzraniteľnejší voči účinkom drog počas vývoja, ktorý trvá až do 25–30 rokov. Alkohol v tomto období narúša dva kľúčové procesy: myelinizáciu, pri ktorej sa neuróny obalia myelínom pre efektívnejší prenos signálov, a synaptické prerezávanie, ktoré odstraňuje nepotrebné nervové spojenia na optimalizáciu mozgových funkcií.

Podľa španielskych neurovedcov v magazíne The Conversation zobrazovacie štúdie mozgu ukazujú, že časté a neviazané pitie spôsobuje štrukturálne a funkčné odlišnosti mozgu mladých. Patrí medzi ne znížená integrita bielej hmoty, ktorá je kľúčová pre efektívny prenos informácií, a zmeny v šedej hmote v oblastiach zodpovedných za spracovanie, sledovanie dôležitých podnetov a pracovnú pamäť.

Okrem toho neviazané pitie vedie k poruchám interakcie medzi rôznymi oblasťami mozgu, čo narúša schopnosť regulovať správanie a dosahovať krátkodobé i dlhodobé ciele. Štúdie tiež ukázali nadmernú aktiváciu štruktúr zapojených do regulácie impulzov, rozhodovania a spracovania podnetov súvisiacich s alkoholom.

Vedci zdôrazňujú, že existuje jasná súvislosť medzi vekom prvého kontaktu s alkoholom a neskoršími problémami, ako je závislosť, skorá demencia či srdcové choroby. Čím skôr človek začne piť, tým vyššie je riziko. Navyše, neexistuje „zdravé“ množstvo alkoholu ani „neškodná“ opitosť, najmä v prípade tínedžerov.