Nová teória mení pohľad na mimozemšťanov. Prečo sme sami?

Ak by inteligentné civilizácie skutočne vznikali často, vesmír by už dnes mohol vyzerať úplne inak. Nová štúdia naznačuje, že naše osamelé postavenie môže skrývať oveľa väčšiu záhadu.

Vedci si mysleli, že tomu rozumejú. Potom prišiel nový výpočet, ktorý opäť otvoril jednu z najväčších otázok modernej vedy – prečo ešte nevidíme stopy po iných technologických civilizáciách.

Astronóm David Kipping predstavil na arXive prácu s názvom The Cosmological Hart-Tipler Conjecture. Nadväzuje na starú myšlienku, podľa ktorej by dostatočne vyspelé civilizácie mohli vysielať samoreprodukujúce sa sondy schopné kolonizovať obrovské oblasti vesmíru.

Takzvané von Neumannove stroje by sa teoreticky mohli rozmnožovať a postupovať od jednej hviezdy k druhej. Ak by takáto agresívna expanzia bola bežná, podľa výpočtov by stopy po nej mali byť viditeľné už dávno.

Kipping však posunul úvahy ešte ďalej – z úrovne našej Galaxie na celé kozmologické rozmery. Vytvoril jednoduchý model s tromi parametrami: rýchlosť šírenia, frekvencia vzniku technologických civilizácií a okamih, kedy sa proces začne.

Pre lepšie pochopenie Fermiho paradoxu a otázky, prečo zatiaľ nevidíme iné civilizácie, odporúčame toto populárno-vedecké video:

Výsledky sú prekvapivé. Ak by sa samoreprodukujúce systémy pohybovali rýchlosťou približne desatiny rýchlosti svetla a vznikali len v jednej z milióna galaxií, polovica pozorovateľného vesmíru by už dnes mohla byť „infikovaná“ ich prítomnosťou. Pri ešte vyšších rýchlostiach sa hranica posúva, no paradox zostáva rovnaký.

To znamená jediné – buď sú technologické civilizácie mimoriadne vzácne, alebo sa väčšina z nich nikdy nerozhodne pre agresívnu expanziu do kozmu.

Štúdia zatiaľ nepredstavuje dôkaz o existencii ani neexistencii mimozemšťanov. Skôr nastavuje nové matematické limity tomu, čo by sme mali očakávať, ak inteligentný život vo vesmíre vzniká často. A práve preto zostáva takzvaný Fermiho paradox jednou z najväčších vedeckých záhad našej doby.