Kam sa vlastne podela väčšina jazykov ľudstva?

Vedci sa pokúsili spočítať niečo, po čom nezostali takmer žiadne záznamy. Medzinárodný tím vedený Damiánom Blasim vytvoril model vývoja jazykovej rozmanitosti za posledných približne 12 000 rokov – teda počas holocénu. Výsledok odhaľuje nečakanú kapitolu ľudských dejín.

Na začiatku holocénu, ešte pred rozsiahlym rozšírením poľnohospodárstva a domestikácie zvierat, mohlo podľa modelu existovať približne 4 500 až 6 000 jazykov. To je dokonca menej než dnešných približne 7 500. Ako však ľudská populácia rástla a vznikali nové komunity, počet jazykov prudko stúpal.

Vrchol mal prísť približne pred 3 000 až 1 000 rokmi. Model naznačuje, že počas tejto „zlatej éry“ mohli ľudia hovoriť desiatkami tisíc rôznych jazykov. Niektoré simulácie podľa odborného spracovania výsledkov prekračovali hranicu 20 000.

Potom sa trend obrátil.

Výskumníci spájajú veľký úbytok jazykovej rozmanitosti s rastom rozsiahlych štátov a mnohonárodných ríš. Spolu s nimi sa šírili dominantné jazyky, kultúry a tiež choroby, zatiaľ čo menšie jazykové komunity postupne mizli. Proces teda nezačal až európskou koloniálnou expanziou posledných storočí, ale zrejme už oveľa skôr.

Autori pritom upozorňujú, že nejde o presné sčítanie pravekých jazykov. Priame záznamy jednoducho neexistujú, preto kombinovali paleodemografické odhady, etnografické údaje a štatistické modelovanie. Výsledok však zostával podobný pri rôznych predpokladoch modelu.

Dnešné jazyky tak môžu byť iba preživšími po obrovskom kultúrnom „úzkom hrdle“. A spolu s tisíckami zaniknutých jazykov mohli bez stopy zmiznúť aj tradície, príbehy a spôsoby chápania sveta.