Archeológovia odhalili, ako voňali domy v Pompejach

Popol zachovaný v starovekých kadidelniciach z Pompejí prezradil detail každodenného života, ktorý sa z ruín zvyčajne vyčítať nedá. Analýza ukazuje, aké vône sa mohli šíriť rímskymi domácnosťami pred katastrofou v roku 79.

V Pompejach zostala takmer 2000 rokov ukrytá stopa, ktorú nemožno vidieť na freskách ani mozaikách. Výskumníci analyzovali popol z dvoch terakotových kadidelníc a pokúsili sa zrekonštruovať vône sprevádzajúce domáce náboženské rituály starých Rimanov. Jedna nádoba pochádzala priamo z Pompejí, druhá z neďalekej vily pri Boscoreale.

Medzinárodný tím z University of Zurich, LMU Munich a ďalších inštitúcií použil mikroskopické aj chemické metódy vrátane plynovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie. Výsledky v roku 2026 publikoval časopis Antiquity.

V popole sa objavili stopy drevín, tráv a rastlín, medzi ktorými mohli byť dub, vavrín či zástupcovia kôstkovín. Pri horení tak mohla v domácnostiach vznikať zemitá a drevitá aróma doplnená ďalšími rastlinnými tónmi.

Najzaujímavejší nález však prišiel z jednej kadidelnice. Chemická analýza odhalila živicu z čeľade Burseraceae, do ktorej patrí aj kadidlovník. Autori sa domnievajú, že mohlo ísť o elemi alebo podobnú aromatickú živicu pochádzajúcu z ďalekých oblastí Afriky či Ázie.

Objav tak nehovorí iba o vôni. Je zároveň fyzickým dôkazom rozsiahlych obchodných sietí, ktorými sa exotické aromatické látky dostávali cez Červené more a Alexandriu až do Itálie. Ide o prvý priamy archeologický dôkaz používania importovaných aromatických živíc pri domácich rituáloch v Pompejach.

Keď Vezuv v roku 79 mesto pochoval, zachoval teda viac než budovy a predmety. V drobných zvyškoch popola prežila aj stopa atmosféry rímskeho domu – sveta dreva, bylín a drahých vôní privezených zo vzdialených krajín.