Nový výskum ukázal, ako môžu huby pomôcť kolonizácii Marsu

V červenom prachu Marsu sa skrýva problém, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti ľudí mimo Zeme. Nestačí tam pristáť, postaviť základňu a priviezť zásoby. Ak má človek na Marse prežiť dlhšie, bude si musieť vypestovať vlastné jedlo.

Nová prehľadová štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Astronomy and Space Sciences sa preto pozerá na nečakaných pomocníkov: prospešné huby. Medzinárodný tím vedcov z Brazílie a Spojených štátov skúmal, či by mikroorganizmy ako Trichoderma alebo arbuskulárne mykorízne huby mohli pomôcť upraviť mesačný a marťanský regolit tak, aby sa viac podobal pôde. Regolit je vrstva prachu, rozdrvených hornín a minerálov, no na rozdiel od pozemskej pôdy v ňom chýba živý ekosystém.

Pozrite si, prečo je pestovanie rastlín na Marse jednou z najväčších výziev budúcich ľudských misií:

Problém je vážnejší, než sa zdá. Marťanský a mesačný regolit môže obsahovať málo dostupného dusíka, fosforu a draslíka, zároveň však aj látky, ktoré rastlinám škodia. Vedci spomínajú napríklad vysoké koncentrácie niektorých kovov, zásadité pH či perchloráty. Huby by v takom prostredí mohli fungovať ako tichí chemici: uvoľňovať živiny, pomáhať koreňom, viazať problematické prvky a zlepšovať štruktúru substrátu.

Zaujímavé je, že niektoré druhy húb už poznáme z extrémnych prostredí na Zemi alebo dokonca z Medzinárodnej vesmírnej stanice. To však neznamená, že ich stačí nasypať do marťanského skleníka. Autori upozorňujú, že treba preveriť bezpečnosť konkrétnych kmeňov, ich správanie pri radiácii, v simulovanom regolite a v uzavretých systémoch s rastlinami. Niektoré rody totiž môžu obsahovať aj patogénne druhy.

Ak sa táto cesta potvrdí, môže ísť o veľký krok pre takzvané ISRU, teda využívanie zdrojov priamo na mieste. Namiesto drahého dovozu pôdy zo Zeme by budúce základne na Marse mohli pracovať s tým, čo už leží pod nohami astronautov. A práve obyčajné huby môžu byť dôvodom, prečo sa raz v červenom prachu objaví zelená úroda.