NASA mohla omylom zabiť život na Marse: Neuvedomila si to

Misia Viking mohla v roku 1976 nájsť mimozemský život – a zároveň ho aj zničiť. Vedci dnes prehodnocujú staré dáta a začínajú chápať, že experimenty mohli byť fatálnou chybou.

Dá sa zabiť život, ktorý ešte len hľadáte? Podľa niektorých vedcov presne to NASA urobila na Marse. A hoci to znie ako sci-fi, ide o vážnu vedeckú debatu, ktorá sa vracia k prvej veľkej marťanskej misii – Viking.

V roku 1976 pristáli na Marse dve sondy programu Viking, aby priamo analyzovali pôdu. Očakávania boli obrovské, veď išlo o prvý priamy kontakt s inou planétou. Výsledky však vedcov zmiatli: niektoré experimenty naznačovali život, iné nie. NASA nakoniec závery uzavrela: na Marse život nie je.

Ale čo ak len nevedeli, čo vlastne vidia?

Experiment, ktorý mohol všetko pokaziť

Podľa astrobiológa Dirka Schulze-Makucha urobili Vikingy fatálnu chybu: do marťanskej pôdy naliali vodu. Na Zemi bežné, ale na Marse? Tamojšie mikroorganizmy mohli byť na sucho extrémne prispôsobené. Náhly prílev vody ich zničil. Ako keby ste utopili púštny mach.

Ďalšia chyba: vzorky boli nahrievané, čo mohlo rozložiť ich vnútorné „nemrznúce zmesi“ (napr. peroxid vodíka). Výsledkom nebol život, ale obyčajný oxid uhličitý – ktorý sa mylne interpretoval ako dôkaz neprítomnosti života.

NASA: Vlastný experiment nás oklamal?

„Nie sú tam telá, nie je tam život,“ vyhlásil vtedy vedúci projektu Gerald Soffen.

Ale dnes to znie skoro cynicky.

Nové analýzy a zistenia z iných misií – vrátane Perseverance – ukazujú, že pod povrchom Marsu sú zásoby podzemnej vody a možno aj mikroorganizmy schopné prežiť extrémne podmienky.
Stále viac vedcov preto volá po prehodnotení výsledkov misie Viking – možno sme sa pozerali na dôkazy života, ale vlastnou rukou sme ho zničili.

Ponaučenie z mimozemskej tragédie

Ak je teória pravdivá, potom NASA v 70. rokoch zabila to, čo sa tak snažila nájsť. Nechtiac. Nevedomky. Ale reálne.

Dnes sa už pri analýze marťanských vzoriek používa opatrnejší prístup. Menej vody. Menej tepla. Viac rešpektu voči cudziemu prostrediu.

Ak sa raz ukáže, že sme naozaj „zabili Marťanov“, bude to vedecká tragédia a zároveň lekcia: život je možno vzácnejší – a krehkejší – než sme si mysleli.