Prečo NASA stále nenašla život na Marse? Vieme odpoveď

Na červenej planéte kedysi tiekli rieky. No podmienky na prežitie boli príliš zradné.

Dlhé roky sa vedci pýtali, prečo Mars zostal mŕtvy, keď Zem pulzuje životom. Nová štúdia vedcov z NASA však teraz prináša jasnejšiu odpoveď.

Podľa publikácie v prestížnom časopise Nature rover Curiosity objavil horniny bohaté na uhličitany – karbonáty, ktoré na Zemi poznáme napríklad ako vápenec. A práve tieto horniny môžu byť kľúčom k pochopeniu marťanskej minulosti.

Na Zemi sa uhlík po milióny rokov takto ukladá v zemskej kôre, kým ho späť do ovzdušia nevrátia sopky. Tento prirodzený cyklus udržiava klímu stabilnú a umožňuje existenciu tekutej vody.

Na Marse je však vulkanická činnosť oveľa slabšia. A bez toho, aby sa oxid uhličitý pravidelne vracal späť, atmosféra planéty nevyvinula stabilné podmienky na život.

Vedci pomocou modelovania zistili, že síce občas došlo ku krátkym „mokrejším obdobiam“, no medzi nimi boli stámiliónové prestávky – príliš dlhé na to, aby sa tam mohol udržať akýkoľvek známy život.

Podľa vedca Edwina Kitea, hlavného autora štúdie, sú tieto zistenia síce trochu skľučujúce, no nevylučujú, že tekutá voda sa môže skrývať hlboko pod povrchom.

Najväčšiu nádej na objav marťanského života v minulosti však teraz predstavujú vzorky zozbierané roverom Perseverance. Problém? Ešte sa nedostali na Zem – a vzhľadom na rozpočtové škrty v NASA je otázne, či sa to v dohľadnom čase vôbec podarí.