Prečo boli sochy faraónky Hatšepsut zničené?

Nový výskum ukazuje, že poškodenie sôch Hatšepsut nemusí byť dôkazom pomsty jej nástupcu, ale súčasťou rituálneho postupu a praktického opätovného využitia materiálu.

Faraónka Hatšepsut patrí medzi najvýraznejšie postavy starovekého Egypta — vládla približne v rokoch 1479 až 1458 pred n.l., najprv ako regentka a potom ako samostatná panovníčka. Po jej smrti však archeológovia našli jej sochy vo výrazne poškodenej podobe, čo vyvolalo teórie o pomste jej nástupcu.

Nedávny výskum archeológa Jun Yi Wong z University of Toronto však privádza na odlišné vysvetlenie. Na základe doteraz verejne nepublikovaných dokumentov tvrdí, že poškodenie sôch bolo často výsledkom rituálu “deaktivácie”, ale aj následného opätovného použitia materiálu.

Podľa Wonga bolo špecifické – napríklad zlomeniny v oblasti krku, pása či kolien. Tento typ poškodenia sa v starovekom Egypte využíval pri “mŕtvych” sochách, teda keď sa socha stala nepotrebnou, oddeliteľnou od pôvodného symbolického využitia. Rituál deaktivácie znamenal, že socha stratila moc či postavenie, a potom bola využitá ako stavebný blok či materiál pre ďalšiu výstavbu.

„Motivácia Thutmose III nebola len o pomste,“ vysvetľuje Wong. Sochy Hatšepsut teda neboli zničené výlučne z hnevu, ale prakticky a rituálne.

Hatšepsut bola výnimočná aj tým, že na mnohých vyobrazeniach prijala mužskú podobu – s falošnou bradou či mužským odevom – aby legitimizovala svoje postavenie. Počas jej vlády Egypt zažil rozkvet a vznikol monumentálny chrám v Deir el‑Bahri. Po jej smrti však jej meno a pamiatka upadli do zabudnutia – až až moderné vykopávky znovu odhalili jej význam.