Tieto nočné motýle majú kompas. Preletia až 1 000 km
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Austrálske mory bogong letia v noci až 1 000 kilometrov k horským jaskyniam. Experiment ukázal, ako im magnetické pole Zeme pomáha držať smer, keď hviezdy zakryjú oblaky.
Zdroj: AI ilustrácia
Keď sa austrálske mory bogong prvýkrát vydajú na cestu do hôr, čaká ich až tisíc kilometrov nočného letu. Z rôznych miest juhovýchodnej Austrálie mieria do niekoľkých chladných jaskýň v Austrálskych Alpách, kde prečkajú horúce leto. Na jeseň sa vracajú do oblastí, kde sa rozmnožujú. Hoci cestu absolvujú prvýkrát, vedia držať správny smer aj pod zamračenou oblohou.
Už v roku 2025 vedci zistili, že sa tento druh nočného motýľa (Agrotis infusa) dokáže orientovať podľa hviezd. V novej štúdii v časopise Nature, zverejnenej 18. novembra 2026, tím z Lundskej univerzity ukázal, že na udržanie migračného smeru môže morám stačiť aj magnetické pole Zeme.
Výskumníci umiestnili mory do letového simulátora, v ktorom mohli zaznamenať smer, akým sa hmyz pokúšal letieť. Nad morami premietali oblohu s poprehadzovanými hviezdami, aby sa podľa nich nedalo orientovať. Kým v simulátore pôsobilo prirodzené magnetické pole, mory držali smer zodpovedajúci ich sezónnej migrácii. Keď ho vedci vyrušili, mory stratili orientáciu.
Ako sa mory bogong orientujú za jasnej noci? Vedci z Lundskej univerzity vo videu vysvetľujú, ako im pri lete pomáhajú hviezdy a Mliečna cesta:
Ďalší pokus ukázal, že ich vnútorný kompas funguje inak ako magnetická strelka. Mory reagovali na sklon magnetických siločiar voči zemskému povrchu. Keď vedci sklon obrátili, hmyz sa vydal opačným smerom. Pri samotnom prevrátení polarity poľa mory smer nezmenili.
Prekvapivo aj magnetický kompas potrebuje svetlo. Keď vedci z osvetlenia odfiltrovali modrú a fialovú zložku, mory sa prestali správne orientovať. Výsledky naznačujú, že vnímanie magnetického poľa môže závisieť od chemickej reakcie citlivej na svetlo. Vedci ešte len zisťujú, kde presne tento zmysel sídli a ako ho mozog mory kombinuje s tým, čo vidí na nočnej oblohe. Práve kombinácia oboch kompasov môže vysvetliť, prečo jej pri migrácii stačí aj obloha, na ktorej hviezdy zakrývajú mraky.