Egypt mal na prepravu kameňa premyslený systém

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Kamene na Cheopsovu pyramídu putovali aj po vode. Denník úradníka Merera zachytáva dopravu vápenca a odhaľuje organizáciu jej staviteľov.

Zdroj: AI ilustrácia

Najvýrečnejšiu stopu k zásobovaniu Veľkej pyramídy nezanechal faraón, ale muž, ktorý si zapisoval každodennú prácu. Volal sa Merer a jeho záznamy približujú, ako sa stavebný materiál dostával do Gízy pred približne 4 500 rokmi.

Fragmenty papyrusov objavili archeológovia v roku 2013 v starovekom prístave Wádí al-Džarf na pobreží Červeného mora. Ležali pri vstupe do skladovacích galérií. Hoci sa našli ďaleko od pyramíd, časť dokumentov opisuje prácu tímu pri stavbe Cheopsovej pyramídy. Ide teda o dávnejšie známy nález, ktorý poskytuje mimoriadne vzácne svedectvo priamo z obdobia jej vzniku.

Merer dohliadal na lodníkov prepravujúcich vápenec z lomov v Ture na východnom brehu Nílu. Ich cieľom bol Achet-Chufu, teda Cheopsov obzor, ako sa pyramídový komplex vtedy nazýval. Denník zaznamenáva plavby, zastávky aj prenocovania. Namiesto všeobecného opisu monumentu tak ponúka konkrétny pracovný rozvrh ľudí, ktorí ho zásobovali.

Ako sa zásobovalo stavenisko pyramídy? Egyptologička vysvetľuje, čo prezrádzajú lomy, archeologické nálezy a Mererov denník:

Ako vysvetľuje Francúzsky ústav orientálnej archeológie, dovážaný jemný vápenec pravdepodobne slúžil na vonkajší obklad pyramídy. Vodná doprava umožňovala presúvať ťažký materiál bližšie k stavenisku a obmedzovala vzdialenosť, na ktorú ho bolo potrebné premiestňovať po súši.

To však neznamená, že všetky kamene priplávali z veľkej diaľky. Výskum organizácie Ancient Egypt Research Associates spája rozsiahly lom južne od Veľkej pyramídy s ťažbou veľkej časti miestneho kameňa na jej jadro. Stavitelia tak kombinovali dostupné suroviny s dovozom kvalitnejšieho materiálu.

Mererove zápisky zároveň nie sú úplným návodom na stavbu pyramídy. Nevysvetľujú presnú podobu rámp ani spôsob ukladania blokov vo veľkých výškach. Ich sila spočíva v niečom inom: dokazujú, že za monumentálnym projektom stáli pravidelné dodávky, plánovanie a evidencia práce. Zdanlivo obyčajný pracovný denník tak zachoval jednu z najkonkrétnejších odpovedí na otázku, ako Egypťania dokázali svoju obrovskú stavbu zásobovať.