Prečo si faraón Šepseskaf nepostavil pyramídu?

Po generáciách staviteľov pyramíd prišiel faraón, ktorý si zvolil inú cestu. Šepseskaf, nástupca Menkaureho na sklonku štvrtej egyptskej dynastie, si nechal vybudovať mohutnú obdĺžnikovú hrobku. Nestojí pri slávnych pyramídach v Gíze, ale v južnej Sakkáre. Už svojou polohou aj tvarom sa odlišuje od monumentov jeho predchodcov.

Stavba je známa ako Mastabat Faraun, čo znamená „faraónova lavica“. Jej pretiahnutý tvar so zaoblenou hornou časťou pripomína obrovský sarkofág. Podľa odbornej publikácie o egyptských pyramídach staršie merania uvádzali približne 95 metrov na dĺžku, 67 metrov na šírku a 18 metrov na výšku. Hoci nemala podobu pyramídy, rozhodne nešlo o skromný hrob.

Prečo panovník tak výrazne zmenil kráľovskú pohrebnú tradíciu? Egyptológ Kwack Min-soo v komentári pre Korea JoongAng Daily približuje hypotézu, podľa ktorej mohlo ísť o pokus obmedziť rastúci vplyv kňazov slnečného boha Rea. Odmietnutie pyramídy, spojenej so slnečnou symbolikou, by tak mohlo niesť politický odkaz.

Pozrite sa na nezvyčajnú Šepseskafovu hrobku zvonka aj zvnútra. Video približuje jej architektúru a možné dôvody odklonu od pyramíd:

Do tejto interpretácie zapadá presun do Sakkáry aj panovníkovo meno. Na rozdiel od mien viacerých predchodcov neobsahuje odkaz na Rea. Tieto okolnosti však samy osebe nedokazujú spor s kňazstvom. Náboženské vysvetlenie zostáva hypotézou, nie potvrdeným opisom faraónových zámerov. Ani samotná nezvyčajná architektúra nám neprezradí, čo presne ho k rozhodnutiu viedlo. 

Šepseskaf navyše nezavrhol všetko, čo po sebe zanechali predchodcovia. Archeológovia z Ancient Egypt Research Associates pripomínajú, že dokončil Menkaureho pohrebný komplex v Gíze. Pravdepodobne vládol iba približne štyri roky. Jeho krátke panovanie preto tvorí dôležitý kontext pri posudzovaní stavby, hoci samo osebe nevysvetľuje jej odlišnú podobu.

Zmena napokon nebola trvalá. Userkaf, zakladateľ nasledujúcej piatej dynastie, si opäť postavil pyramídu a vybudoval aj slnečný chrám. Šepseskafova monumentálna hrobka tak zostala výnimkou medzi kráľovskými stavbami svojej doby. Jej múry prežili tisícročia, no presvedčivú odpoveď na otázku, prečo vznikla práve takto, stále nemáme.