Prečo prostata s vekom rastie? Výskum buniek priniesol odpoveď

Malá žľaza dokáže mužom poriadne skomplikovať noc. Zväčšená prostata môže viesť k častému močeniu, slabému prúdu moču aj pocitu, že mechúr zostáva plný. Prečo však nezhubné zväčšovanie postihuje predovšetkým jednu konkrétnu časť prostaty, zostávalo nejasné. Výskum z Johns Hopkins teraz priniesol dôležitú bunkovú stopu.

Tím skúmal nenádorové tkanivo prostaty desiatich mužov, ktorí podstúpili operáciu pre lokalizovanú rakovinu. Zo vzoriek troch hlavných oblastí žľazy analyzoval aktivitu génov v takmer 130-tisíc jednotlivých bunkách. Takýto postup umožňuje zachytiť rozdiely, ktoré by pri skúmaní celého tkaniva mohli zaniknúť.

Pozornosť upútal podtyp bazálnych buniek označovaný ako WIF1+. Vyznačuje sa vysokou aktivitou génu WIF1 a sústreďuje sa najmä v prechodovej zóne prostaty. Práve tá obklopuje močovú rúru a typicky v nej vzniká benígna hyperplázia prostaty, skrátene BPH. V ostatných skúmaných oblastiach boli tieto bunky takmer neprítomné.

Ďalšie analýzy ukázali, že v tkanive s BPH sú bunky WIF1+ početnejšie. Ich génová aktivita zároveň naznačuje súvislosť s prestavbou tkaniva a komunikáciou so susednými bunkami. Mohli by teda spoluvytvárať prostredie, ktoré podporuje rast tejto časti žľazy. Zistenia opisuje štúdia v časopise The Journal of Pathology, publikovaná 10. septembra 2026.

Rozhodujúca otázka však zostáva otvorená: spôsobujú tieto bunky zväčšovanie prostaty, alebo sa ich počet mení ako súčasť ochorenia? Doterajšie výsledky ukazujú súvislosť, samy osebe však nedokazujú príčinu. Navyše základná analýza vychádzala z malej skupiny mužov operovaných pre rakovinu, hoci skúmané tkanivo nebolo nádorové.

Ak ďalšie experimenty potvrdia priamu úlohu buniek WIF1+, mohli by sa stať cieľom budúcich liečebných postupov. Objav tak prináša konkrétny smer výskumu, nie hotový liek ani definitívne vysvetlenie, prečo prostata s pribúdajúcim vekom rastie.