Tetovania sú staršie než faraóni: A neboli len ozdobou

Najnovšie výskumy ukazujú, že tetovanie nebolo trendom mladých rebelov, ale prastarým rituálom – od liečby bolesti až po ochranu nenarodených detí.

Ak si myslíte, že tetovanie je moderný výmysel, realita vás prekvapí. Fyzické dôkazy ukazujú, že ľudia si nechávali vpichovať alebo vyrezávať pigment do kože už okolo roku 3250 pred n. l. – teda oveľa skôr, než vôbec vznikli prvé egyptské dynastie. Historik Matt Lodder z University of Essex pripomína, že „západné tetovanie ako umelecká forma existuje sotva 140 rokov“, ale ľudská túžba označiť si telo je staršia, než celé dejiny písma.

Jedným z najlepších dôkazov je Ötzi, slávny ľadový muž z Álp. Na tele mal 61 tetovaní – jednoduché línie, ktoré sa nachádzali presne v miestach, kde trpel bolesťami kĺbov a chrbtice. Mnohí vedci sa domnievajú, že išlo o akupunktúrnu terapiu, tisícky rokov predtým, než ju niekto pomenoval.

Ešte staršie sú nálezy z Egypta. Gebeleinský muž, starý viac ako 5 000 rokov, mal vytetovaného hada a býka. Podobné značenia sa našli aj na telách egyptských žien – napríklad na tzv. Žene z Gebeleinu či kňažke Amunet. Tetovania v oblasti brucha podľa odborníkov slúžili ako magická ochrana pre tehotné ženy.

Medzi najfascinujúcejšie objavy patrí Princezná z Ukoku, nájdená v roku 1993 v pohorí Altaj. Jej koža bola dokonale zachovaná a pokrytá detailnými mýtickými zvieratami. U Pazyrykov, skýtskeho kmeňa, bolo tetovanie znakom statusu, identity a sprievodcom do posmrtného života.

Tetovanie však nebolo vždy poctou. V grécko-rímskom svete slúžilo aj ako trest – násilné označenie otrokov či odsúdencov. Značkovanie pretrvalo až do novoveku, vrátane amerického otroctva či holokaustu.

Jedno je však isté: tetovanie nie je trend TikToku. Je to jedna z najstarších ľudských potrieb – rozprávať vlastný príbeh priamo na koži.