Ľadovec Thwaites môže zdvihnúť moria viac, než sa čakalo

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ľadovec Thwaites môže k rastu hladiny morí prispieť až dvojnásobne oproti niektorým odhadom. Nový model zohľadňuje vodu prenikajúcu pod ľad.

Zdroj: AI ilustrácia

O budúcnosti antarktického ľadovca Thwaites môže rozhodovať pás ukrytý pod jeho obrovskou masou. Práve tam preniká morská voda, ktorá narúša kontakt ľadu s podložím. Nový výskum ukazuje, že tento proces môže výrazne meniť odhady jeho príspevku k rastu hladiny oceánov.

Na výskume spolupracovali odborníci z Laboratória prúdového pohonu NASA, Kalifornskej univerzity v Irvine a Dartmouth College. NASA výsledky predstavila 20. októbra 2026, samotná štúdia vyšla 12. októbra v časopise Nature Communications.

Doterajšie modely často opisovali miesto, kde sa ľad odpája od podložia a začína plávať, ako ostrú hranicu. V skutočnosti ide o širšie prechodové pásmo. Morská voda sa pri prílive dostáva kilometre pod ľad, nadvihuje ho a prináša teplo, ktoré podporuje topenie zospodu.

Pozrite sa do hlbokého vrtu v ľadovci Thwaites, cez ktorý výskumníci skúmali podmienky pod antarktickým ľadom:

Autori preto do simulácií zahrnuli aktívne sa topiace pásmo široké dva až päť kilometrov. Takéto nastavenie dokázalo zrekonštruovať takmer tri desaťročia pozorovaného ústupu, stenčovania a zrýchľovania ľadovca. Podľa NASA sa zhoda modelovaného ústupu so satelitnými údajmi zlepšila približne štvornásobne oproti modelom bez tohto prvku.

Výhľad do budúcnosti je znepokojujúci. V niektorých simuláciách dosiahol príspevok Thwaitesu ku globálnemu priemernému rastu hladiny morí do roku 2100 približne 30 milimetrov, s neistotou ± 6 milimetrov. To je asi dvojnásobok predchádzajúcich projekcií, s ktorými autori výsledky porovnávali. Model pritom nepočítal s ďalším zosilňovaním klimatického otepľovania.

Nejde však o predpoveď, že sa celý ľadovec do konca storočia zrúti. Ani o tvrdenie, že celkový rast hladiny oceánov bude dvojnásobný. Výsledok sa týka príspevku jedného ľadovca za konkrétnych modelových podmienok.

Štúdia zároveň naznačuje, že odpojenie od stabilizujúcich podmorských hrebeňov môže nastať už v roku 2038. Nie je to pevný termín katastrofy, ale možný výsledok simulácie. Pre pobrežné oblasti je podstatné, že presnejšie zachytenie procesov pod ľadom môže zmeniť aj plánovanie ochrany pred stúpajúcim morom.