Na dne mora objavili prsteň s obrazom strateného divu sveta

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Na dne Stredozemného mora pri egyptskom meste Alexandria objavili archeológovia nezvyčajný bronzový prsteň. Jeho drobná rytina zachytáva jeden zo siedmich divov starovekého sveta, ktorý už stáročia neexistuje. Nález môže prezradiť viac aj o fungovaní dávneho kráľovského paláca.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Na dne mora pri egyptskom pobreží ležal nenápadný bronzový prsteň, ktorý ukrýval vyobrazenie jednej z najslávnejších stavieb staroveku. Archeológovia ho objavili medzi pozostatkami potopeného kráľovského paláca v Alexandrii. Keď preskúmali jeho rytinu, zistili, že zachytáva legendárny Alexandrijský maják, jeden zo siedmich divov starovekého sveta.

Vzácny predmet pochádza z oblasti niekdajšieho ostrova Antirhodos vo východnom prístave Alexandrie. Kedysi tu stáli honosné kráľovské budovy, no ich pozostatky sa dnes nachádzajú pod hladinou Stredozemného mora.

Prsteň objavil tím Európskeho inštitútu podvodnej archeológie (IEASM), ktorý spolupracuje s egyptskou Najvyššou radou pre pamiatky. Výskum vedie známy francúzsky podmorský archeológ Franck Goddio.

Na bronzovom pečatnom prsteni sa nachádza reliéf znázorňujúci Alexandrijský maják. Jeho podoba pripomína vyobrazenia na rímskych minciach z druhého storočia nášho letopočtu. Ide o prvé známe zobrazenie tejto monumentálnej stavby na pečatnom prsteni. Presný vek predmetu ani totožnosť jeho majiteľa zatiaľ nie sú potvrdené.

Pod hladinou Stredozemného mora ležia pozostatky kráľovských palácov starovekej Alexandrie. Práve tu archeológovia objavili bronzový prsteň s vyobrazením legendárneho Alexandrijského majáka. Pozrite si zábery z podmorského výskumu tohto fascinujúceho miesta:

Prsteň mohol slúžiť na odtláčanie symbolu do vosku alebo mäkkej hliny pri pečatení listín, nádob či úradných dokumentov. Jeho nález preto vyvoláva otázku, či sa v kráľovskom paláci nenachádzali aj administratívne priestory spojené so správou majáka.

Samotný Alexandrijský maják vznikol približne v treťom storočí pred naším letopočtom na ostrove Faros. Stavba dosahovala výšku viac ako 100 metrov a celé stáročia pomáhala lodiam bezpečne vplávať do jedného z najvýznamnejších prístavov staroveku.

Jeho osud napokon spečatili ničivé zemetrasenia, predovšetkým v rokoch 1303 a 1323. Zo slávnej stavby zostali iba ruiny a historické vyobrazenia.

Podľa Francka Goddia je mimoriadne dôležité práve miesto objavu. Prsteň totiž našli v niekdajšom centre kráľovskej moci, ktoré opísal už antický geograf Strabón.

Drobný bronzový predmet tak nepredstavuje iba ďalšie vyobrazenie zaniknutého divu sveta. Môže byť tiež stopou k pochopeniu toho, ako bola spravovaná jedna z najvýznamnejších stavieb starovekého Egypta.