James Webb odhalil na Jupiteri niečo, čo sme doteraz nevideli

Teleskop Jamesa Webba zachytil neznáme svetelné výboje na Jupiteri. NASA skúma extrémne javy v atmosfére obrovskej planéty.

Keď bol v decembri 2021 vypustený vesmírny teleskop Jamesa Webba, čakala sa revolúcia v pozorovaní vzdialeného vesmíru. No nikto nečakal, že o tri roky neskôr zameria svoje zrkadlá aj na náš planetárny dvor – konkrétne na Jupiter – a že odhalí úkaz pripomínajúci svetelnú búrku.

Sauronské oko nad planétou

Na severnom a južnom póle Jupitera zaznamenal teleskop intenzívne žiarenie, ktoré na záberoch vyzerá ako žeravé svetelné víry. Nie sú to blesky, ale polárne žiary – javy, ktoré vznikajú, keď nabité častice z vesmíru narážajú do atmosféry planéty.

Lenže tie na Jupiteri sú miliónkrát silnejšie ako tie, ktoré poznáme zo Zeme.

Plazma, žiarenie a častica menom H3⁺

Za týmto javom stoja protóny a elektróny, ktoré prichádzajú od Slnka a iných kozmických zdrojov. Keď tieto častice narazia do horných vrstiev Jupiterovej atmosféry, vzniká plazma a formuje sa ión H3⁺ – molekula vodíka s tromi protónmi, ktorá vyžaruje infračervené svetlo.

James Webb, vybavený špeciálnymi infračervenými senzormi, tento efekt prvýkrát detailne zachytil.

Vedci sú prekvapení rozsahom javu

Aj keď polárne žiary boli na Jupiteri známe už predtým, Webbov teleskop ukázal, že ide o oveľa zložitejší proces, než sa predpokladalo. Svetelné výboje pokrývajú rozsiahle územia a menia sa v čase – akoby išlo o živý organizmus poháňaný časticami z hlbín vesmíru.

Prečo je to dôležité?

Tieto pozorovania môžu zmeniť náš pohľad na to, ako fungujú magnetické polia a atmosféry obrovských planét. Navyše, častice ako H3⁺ sú kľúčové pre pochopenie chemických procesov aj inde vo vesmíre, napríklad pri hľadaní mimozemského života.

Vesmír nie je tichý. Práve naopak – žiari, pulzuje a reaguje

James Webb nám pripomenul, že vesmír nie je len nekonečné ticho a prázdnota. Je to divoké divadlo energie, žiarenia a pohybu. A Jupiter v hlavnej úlohe práve ukázal svoju svetelnú tvár.