Čas rozlúčiť sa s pivom? Čoskoro nerozoznáme jeho chuť

Štúdia uverejnená v časopise Nature naznačuje, že do roku 2050 sa v dôsledku klimatických zmien bude na celom svete pestovať oveľa menej chmeľu a jačmeňa, čo ohrozí výrobu piva, ale prinajmenšom zmení jeho chuť.

Pivo je jednou z najobľúbenejších tekutín na svete, ale podobne ako káva je jeho výroba ohrozená klimatickými zmenami. Je smutné, že osviežujúci nápoj s takou dlhou históriou, ktorý existuje už tisícročia, bude o niekoľko desaťročí úplne iný - kvôli globálnemu otepľovaniu.

Úroda klesá nielen v Európe, ale aj na suchom postihnutých brehoch Ameriky, takže sa zdá, že sa budeme musieť rozlúčiť s nápojom, ktorý dnes poznáme pod názvom pivo. Nahradí ho však niečo iné.

Už v roku 2018 zaznel v súvislosti s pivom poplach, ktorý dokazuje, že globálne otepľovanie povedie k výraznému poklesu úrody jačmeňa, čo znamená menej piva za vyššiu cenu. Jeden zo spoluautorov, Dabo Guan, profesor ekonómie klimatických zmien, vtedy žartoval, že cieľom štúdie nebolo zvýšiť spotrebu piva. Spotrebu piva si nemôžete dopredu vypiť z obavy, že sa stane nedostatkovým tovarom, rovnako ako si nemôžete dopredu vypýtať spánok. Guan uviedol, že termín "nevyhnutný luxus" vznikol pri úprave štúdie, čo sa môže zdať protirečivé, ale dáva to zmysel: označuje veci, ktoré nie sú životnou potrebou, ale sú nevyhnutné pre každodenný život niektorých ľudí. Pivo je jednou z nich.

Prvé nápoje podobné pivu vynašli poľnohospodárske národy pravdepodobne náhodou, a to vďaka hubám, ktoré spôsobovali spontánne kvasenie. Prvé záznamy o pive pochádzajú z roku 4000 pred n. l. z Mezopotámie a staroveké pivá boli ale, teda vrchne kvasené, po ktorých nasledovali spodne kvasené ležiaky, ktoré obsahovali menej alkoholu. V Európe sú veľkými výrobcami piva Nemci a Česi, ale významní sú aj Briti a Belgicko, ktoré je známe svojimi ochutenými pivami.

Títo všetci sa teraz môžu spolu s miliónmi fanúšikov piva držať za hlavu, pretože voda, jačmeň, kvasnice a chmeľ potrebné na výrobu tohto nápoja sú ohrozené otepľovaním. Prvé náznaky problémov sa začali objavovať už v 90. rokoch minulého storočia, keď bola úroda chmeľu oveľa horšia ako predtým.

Výskumníci predpokladajú, že situácia sa s globálnym otepľovaním ešte zhorší, pričom do roku 2050 by sa mala úroda chmeľu znížiť o 18 percent a obsah alfa kyselín, ktoré sú zodpovedné za horkosť, o 31 percent v dôsledku teplejších a suchších podmienok. Len zlomok celosvetovo vypestovaného jačmeňa sa použije na výrobu piva, z toho 17 percent ako vysokokvalitný jačmeň, zvyšok skončí ako krmivo pre zvieratá. Žiaľ, vysokokvalitný jačmeň je voči klimatickým zmenám ešte zraniteľnejší ako jačmeň strednej alebo nízkej kvality.

Iná chuť

Miroslav Trnka, spoluautor štúdie uverejnenej v časopise Nature, uviedol, že otepľovanie mení aj chuť piva, ktoré stráca svoju charakteristickú horkú arómu, vďaka ktorej je také obľúbené počas horúcich letných dní.

Už niekoľko rokov čoraz viac ľudí uprednostňuje chmeľ s pivnou príchuťou a chmeľ s lepšou chuťou, ale tento chmeľ sa pestuje len v menších regiónoch, ktoré sú menej chránené a môžu ešte viac trpieť suchom. Pestovatelia už zmenili umiestnenie chmeľníc v reakcii na zmeny teplôt a zrážok a tento trend bude určite pokračovať. Štúdia sa zamerala na krajiny pestovania chmeľu v Európe, ale naznačuje aj to, čo sa bude diať v tichomorských chmeliarskych regiónoch Spojených štátov, ktoré sú často zasiahnuté vlnami horúčav.