Prevratný objav: Sú ranné vtáčatá úplne iným druhom?

Vedci urobili úžasný objav o tých, ktorí skoro vstávajú.

Môže mať zvyk ľudí, ktorí chodia skoro spať a skoro vstávajú, pôvod u ich predkov? Vedci teraz tvrdia, že by to mohla byť pravda, pretože sa domnievajú, že DNA zdedená po neandertálcoch mohla čiastočne prispieť k tomu, že ľudia sú ranné vtáčatá.

TAKŽE ĽUDIA, KTORÍ ĽAHŠIE VSTÁVAJÚ A CHODIA SKÔR SPAŤ, MÔŽU MAŤ GÉNY SPOJENÉ S NEANDERTÁLCAMI.

Analýzou fragmentov neandertálskej DNA, ktoré sa zachovali v genóme moderného človeka, sme objavili pozoruhodný trend. Týka sa mnohých ľudí a gény sú zakódované v regulácii biologických hodín moderných ľudí,

- uviedol John Capra, epidemiológ z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.

Mark Maslin, profesor na University College London, vysvetlil, že keď sa ľudia vyvinuli v tropickej Afrike, priemerná dĺžka dňa bola 12 hodín. Čím ďalej na sever však idete, tým sú dni v zime kratšie.  Keď bolo potravy obzvlášť málo, naši predkovia boli nútení vstávať skoro a neandertálci aj ľudia začali hľadať potravu hneď, ako sa rozvidnelo.

Na doplnenie uvádzame, že vlny Homo sapiens migrovali z Afriky do Eurázie približne pred 70 tisíc rokmi. Po príchode sa stretli s neandertálcami, ktorí už boli prispôsobení chladnejšiemu podnebiu, pretože túto oblasť obsadili už pred stovkami tisíc rokov. Vďaka kríženiu medzi jednotlivými skupinami si dnes žijúci ľudia nesú až 4 percent neandertálskej DNA vrátane génov súvisiacich s pigmentáciou kože, vlasov a imunity.

Aj keď však existuje korelácia, byť nočnou sovou alebo ranným vtáčaťom je ovplyvnené mnohými vecami. Konkrétne na túto predispozíciu vplývajú stovky rôznych génov súčasne, pričom svoju úlohu zohráva aj množstvo environmentálnych a kultúrnych vplyvov. Keď to spočítame, neandertálske gény majú v skutočnosti len malý vplyv na život človeka.