V Európe sa objavil jeden z najnebezpečnejších inváznych druhov mravcov

Druh červeného ohnivého mravca sa veľmi úspešne šíri po celom svete, ale Európe sa zatiaľ vyhýbal. Až doteraz.

Jeden z najnebezpečnejších zástupcov rodu červených ohnivých importovaných mravcov (Solenopsis invicta), pochádza pôvodne z Južnej Ameriky, pravdepodobne z Brazílie a Pantanalu, najväčšej močaristej oblasti na svete, ale jeho rýchle a efektívne rozširovanie viedlo k tomu, že sa usídlil v Strednej a Severnej Amerike, od roku 2001 v Austrálii, od roku 2003 v Číne a bol zistený v niekoľkých ďalších krajinách. Napríklad v Japonsku sa našiel v kontajneroch prichádzajúcich loďou, ale zatiaľ sa nerozšíril do našich regiónov.

Európsky kontinent patril doteraz k tým posledným, ale nedávny nález naznačuje, že situácia sa pre Európanov v posledných rokoch zmenila. Podľa výskumu španielskych odborníkov, ktorého výsledky boli 11. septembra uverejnené v magazíne Current Biology, si tento invázny druh našiel nový domov na Sicílii, kde v meste Syrakúzy neobjavili len jeden alebo dva exempláre, ale kompletnú, dobre vybudovanú sieť s celkovým počtom 88 hniezd na piatich hektároch prečesávaného územia. Genetická analýza viedla výskumníkov k záveru, že mravce pochádzajú z Číny alebo Spojených štátov a modelovanie prevládajúcich smerov vetra tiež naznačilo, že na izolovanú lokalitu Syrakúz sa mohlo dostať niekoľko lietajúcich jedincov z prístavov. Významná časť inváznych druhov sa šíri po celom svete, k čomu prispievajú obchodné aktivity, a v Európe sa v minulosti vyskytli príklady nálezu jedincov Solenopsis invicta medzi nákladom na lodiach, ale na kontinente nebolo zaznamenané žiadne pozorovanie kolonizácie mravcami.

Predpovede vedcov pre mravce ohniváky sú zlovestné, ale aj pozitívne v iných ohľadoch: na jednej strane je dobrou správou, že modely odhadli, že len 7 percent Európy je ideálnych pre potenciálnu kolonizáciu ohnivými mravcami, ale na druhej strane je negatívom, že väčšina veľkých európskych miest im môže vzhľadom na klimatické a poveternostné podmienky poskytovať vhodné prostredie. Ľudia a ohnivé mravce nie sú ani zďaleka kompatibilní: tento druh útočí agresívne, ich uhryznutia sú bolestivé a v niektorých prípadoch môžu spôsobiť horúčku alebo dokonca smrteľnú alergickú reakciu, anafylaktický šok. Hmyz sa môže ľahko premiestňovať z pobrežných miest do iných miest, najmä na lodiach.

Nezanedbateľný je aj ich vplyv na poľnohospodárstvo, keďže spôsobujú miliardové škody na hospodárskych zvieratách a plodinách a výrazne znižujú biodiverzitu. Štúdie v Číne ukázali, že počet miestnych druhov pavúkov a mravcov sa znížil o viac ako 30 percent, čo má vplyv na celý ekosystém. Keďže jednou z obľúbených potravín mravcov sú semená a výhonky rastlín, bránia rozmnožovaniu niektorých druhov rastlín a menia chemické zloženie pôdy tým, že ju okysľujú.

Výskyt európskych kolónií poukazuje na dôležitosť kontroly, pretože v malých a dobre zistených skupinách je ešte stále šanca zabrániť invázii, ale akonáhle sa rozšíria, je ťažké nad nimi udržať kontrolu. Pravidelná likvidácia sa vykonáva aj v Spojených štátoch, Číne a Austrálii, kde sa okrem iného používa látka S-metoprén, inhibítor rozmnožovania Solenopsis invicta, ktorá mravce nezabíja okamžite, ale brzdí ich rozmnožovanie. Najlepšou metódou ničenia kolónií mravcov je odstránenie kráľovnej, pretože na rozdiel od robotníc môže žiť a rozmnožovať sa niekoľko rokov.