Je hmyz skutočne ekologickou potravinou? Máme odpoveď!

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: Shutterstock

Vyprážané červy alebo pečení svrčkovia si už hľadajú cestu na naše stoly. Veľkochovy hmyzu sa majú za ekologicky šetrnú produkciu potravín. Najnovšie poznatky ukazujú, že nad ich ekologickosťou je mnoho otáznikov.

Chov šesťnohej hávede na potravinárske účely predstavuje síce veľmi mladý, ale rýchlo rastúci biznis. V roku 2017 už minuli Američania za jedlá z hmyzu 55 miliónov dolárov.

Vlastne ani nejde o nejakú zásadnú novinku. Ľudstvo má dlhodobo pozitívne skúsenosti s konzumáciou najmenej dvoch tisícok druhov hmyzu. Väčšinou ale ide o hmyz zbieraný v prírode. Západný svet, s výnimkou chovu včiel, hmyzu a jeho produktom nikdy nijako zvlášť neholdoval. To sa ale rýchlo mení a rastúcej obľube sa medzi veľkochovateľmi aj spotrebiteľmi teší napríklad múčiar obyčajný alebo svrček poľný.

Hlavným argumentom v prospech chovu hmyzu a jeho následnej konzumácie je ochrana životného prostredia. Berie sa ako fakt, že v porovnaní s hospodárskymi zvieratami vyrába hmyz živočíšne bielkoviny a tuky podstatne efektívnejšie. Napríklad svrček je za ideálnych podmienok schopný vyrobiť jeden gram svojich tkanív z 1,6 gramu vysoko kvalitnej potravy. Za menej vhodných podmienok ale potrebuje trikrát toľko.

Larvy múčnika poznáme ako "múčne červy" potrebujú na gram tela v optimálnych podmienkach 2 gramy krmiva a za menej vhodných podmienok aj viac než 5 gramov. Pre porovnanie, prasa má tento pomer za ideálnych podmienok 1:3 až 1:4 a brojlerové kura 1:1,7. Už z toho vyplýva, že to s jasnou dominanciou hmyzu ako ekologickej potraviny nemusí byť vždy tak skvelé, ako sa tvrdí.

Švédski vedci pod vedením Matthewa Lowa z Poľnohospodárskej univerzity v Uppsale sa teraz pokúsili na stránkach vedeckého časopisu Trends in Ecology and Evolution o komplexnú analýzu prínosov a rizík pre životné prostredie sprevádzajúcich chov hmyzu určeného na výrobu potravín.

Strach z hmyzích utečencov

Matthew Law sa spolu s Asou Berggren a Annou Jansson zaoberal rôznymi systémami chovu hmyzu, porovnával ich s tradičnými chovmi hospodárskych zvierat a to z hľadiska ich vplyvu na základné parametre životného prostredia, ako je napríklad zaťaženie pôdy, spotreba vody či podiel na emisiách skleníkových plynov.

Švédski experti poukazujú napríklad na fakt, že zatiaľ vieme len veľmi málo o rizikách, aké predstavuje únik hmyzu z priestorov určených na jeho chov. Počty hmyzích utečencov môžu byť vysoké a škody, ktoré potom páchajú, nezanedbateľné.

Hmyz by sa choval aj v oblastiach, kde sa daný druh normálne nevyskytuje. Existuje tu možnosť, že sa hmyz, ktorý utiekol, v krajine uchytí a následne premnoží. Mohli by sme potom čeliť výzvam, ktoré by boli hmyzou obdobou premnoženia králikov v Austrálii.

Aj keď je hmyz často pomerne nevyberavý a potravu zúžitkuje s príkladnou efektivitou, môže byť zaistenie dostatku krmiva závažný problém. Bol by paradox, keby sme jedli hmyz, aby sme ušetrili životné prostredie, a zároveň životné prostredie devastovali pri získavaní krmív pre chovanie hmyzu.

A čo použiť odpad?

Mnoho hospodárskych zvierat konzumuje plodiny (napríklad pšenicu, kukuricu), ktoré by mohli ľahko poslúžiť aj na výrobu potravín pre človeka. Keby sme dokázali hmyz živiť odpadom z krmivárskeho a potravinárskeho priemyslu - teda tým, čo zvieratá nezožerú a ľudia nezjedia - ekologické prínosy chovu hmyzu by dramaticky stúpli. Pripomeňme si, že niektorý hmyz sa živí pre stavovce nestráviteľným drevom a niektoré druhy konzumujú výkaly ľudí a zvierat.

Veľmi málo toho zatiaľ vieme o chorobách hmyzu. Pritom pri masovom chove budú nastolené podmienky, aké sú pre šírenie nákaz priamo ideálne. Veľkou neznámou je tiež náchylnosť hmyzu k stresu z podmienok chovu.

Švédski vedci sú presvedčení, že výroba potravín z hmyzu má pred sebou skvelú budúcnosť. Zatiaľ ale ešte neodrástla z detských črievok a čaká ju riešenie mnohých náročných úloh.

Trio vedcov z Uppsalu pripomína, že hmyz nemusí vždy skončiť na tanieri, a napriek tomu môže významne prispieť k obžive budúceho sveta. Dá sa využiť ako kvalitné krmivo pre hospodárske zvieratá. organická hmota hmyzích tiel by mohla nájsť uplatnenie aj ako hnojivo pre poľnohospodárske plodiny pestované na poliach.